Možno

Tak ako zhasína svetlo sviečok,

tak ako vo mne umiera nádej.

Tak ako slzy tlačia sa spod viečok,

tak sa musím vzchopiť a nájsť silu ísť ďalej.

Neviem, čo robí a načo si myslí,

neviem či sníva, alebo bdie.

Z mojej tváre náznaky úsmevu zmizli,

stále však dúfam, že je to sen.

Čaká ma snívanie, možno aj nie,

možno pokojná noc a možno trápenie.

Čo bude nasledovať, z toho mám strach,

že sa jeho pocity zmenili na prach.

Nechce ma pustiť do svojho sveta,

nechce ma pustiť k sebe bližšie.

Mňa celú už len neistota zmieta,

a každú chvíľu lietam čoraz nižšie.

Možno si niečo namýšľam,

možno nič nikdy nebolo.

Možno, že bol to len hlúpy žart,

no teraz je na výčitky už neskoro.