Skočila rýchlo pod sprchu, do vlhkej pokožky vmasírovala krém, na tvár dôkladne naniesla make-up. S výberom šiat dlho neváhala.....vedela presne ktoré sú tie pravé, skvele jej sedeli. Pri odchode hodila letmí pohľad do zrkadla. S obrazom ktorý tam videla bola nadmieru spokojná. „Tomuto tak ľahko neodolá. Ale dokážem odolať ja?" pomyslela si. Mali sa stretnúť na pláži. Vo vzduchu bolo cítiť more, povieval vánok, ktorý jej strapatil vlasy. Už ju čakal, nemohla ho prehliadnuť. Srdce jej bilo, skoro vyskočilo z hrude. „Buď silná" hovorila si v duchu a nenútenou chôdzou s úsmevom na perách sa blížila k svojej láske. Usmieval sa, keď mu pozrela do očí podlomili sa jej kolená. Ten pohľad poznala veľmi dobre, videla ho už toľko krát.... „Vyzeráš výborne" povedal a chytil ju okolo pása. Už necítila vôňu mora, len teplo jeho tela.... Pritiahol si ju bližšie, pohladil po vlasoch, cítila jeho dych na svojej tvári, ich pery boli tak nebezpečne blízko „čo to robíme..."
Zazvonil budík.
Natiahla sa, pohladila psíka a posadila sa na posteli. Dnes ju však nič netlačilo na hrudi, nezvieralo hrdlo. Bola rada že sa zobudila, že to nedosnívala... Nechcela na také veci myslieť. Vedela že jej nezavolá, že sa už nebude chcieť stretnúť. Napriek tomu každý deň niekoľko krát kontrolovala mailovú schránku, pri každej sms sa strhla či to nie je on. Zakaždým si za to v duchu nadávala. „nebuď hlúpa! Ten nezavolá, rozhodol sa. Tak sa na to vykašli"
V to ráno mala pocit že má srdce z kameňa. Nič sa jej netýka a už žiadna spomienka jej neublíži.
