„Maan, do you have decency?“ „Do you know what is decency?“ ...
Otazku decentnosti ..
Co je decentnost? (Mravnost? Mravopocestnost? Slusnost?)
Tsotsi utecie z geta, pricom sa mu v pamati zobrazuju spomienky na brutalitu svojho otca, zomierajucu matku, boj o zivot, hlad, detske slzy a svoj „domov“ v betonovom tunelu medzi ostatnymi sirotami. Jeho zufala cesta tmou vedie az do bohatej casti mesta, kde zazrie zenu pri parkovani auta. Sekundove rozhodnutie ho vedie k ukradnuti auta a zastreleni zeny pocas zapasenia o vozidlo.
Tsotsi ma na umysli auto predat, ale pocas divokej jazdy sa mu zmeni plan, ked sa zo zadneho sedadla ozve plac nevinneho babatka ... zacina novy boj ... boj nie s gangom alebo s kamaratmi ale sam so sebou. Zvratom okolnosti nadobuda pojem "decentnost" vyznam, ktory Tsotsi nikdy nepoznal ....
Film sprevadza energeticka, miestami dojimava hudba „kwaito“, ktora dokresluje pocit nebezpecneho geta rychlym pulzom elektrickych bubnov a rapovanim o zivote pretkavanym drogami, hladom, kriminalistikou.
Slovo „kwaito“ pochadza zo slova „kwaii“ co znamena v afrikanstine „nahnevany“ alebo „zlomyselny“, „skazeny“. Hudba naspievana v kombinacii Zulu, Anglictiny a slangom dalsich africkych jazykov sa casto prirovnava americkemu Hip Hop-u. Zola, koho pesnicky sa prevazne vyskytuju vo filme sa v jednom interview vyjadril o celej geto kulture „kwaito“ v juhoafrickej republike a filme Tsotsi takto:
„Mandela je len jeden clovek. Existuje ale milion Mandelov. Stvorrocne deti maju rovnake ciele, ktore nam dal Mandela; tieto deti maju rovnake principy – odpustit a udobrit sa ... urobit co najviac so svojim zivotom a pomoct susedovi, bratovi. Viete, svet moze byt nasou hudbou inspirovany, lebo mi nie sme v situacii spievat o kurvach a prostitutkach. Este sme tam ani nedospeli a myslim si, ze tam ani nedospejeme. Nechvalime sa ake auta mame, len spievame o zakladnych ludskych vlastnostiach, o ludoch a o tom ako by sa mali chovat.„
* * * * * *
Ja, nekonecna optimistka som stále verila, ze ked clovek chce, tak aj dokaze. Za priklad som povazovala samu seba, musim sa ale pokorne priznat, ze este aj s alkoholikom otcom a velmi skromnymi podmienkami za ktorych som vyrastala som na tom bola stale lepsie … mala som mamu, babku a rodinu, ktora ma naucila zakladne ludske hodnoty, decentnosti, pomohla, vysvetlila, nakrmila …
Po filmoch ako Tsotsi, „City of God“ – Mesto Bohov, projektoch (ako sa tomutu hovori) v Harlemu a navstevy geta („favela“) v Rio de Janeiro som svoj nazor zmenila …
A tak sa v snahe zodpovedat mnohorocnu otazku psychologov, sociologov a filozofov "Nature VS Nurture" alebo je to okolie ktore vplyva na povahu cloveka alebo vychova konstatujem, ze su to zrejme oba ...
* * * * * * *
Filmu Tsotsi bola pridelena cena Oscara za najlepsi zahranicny film roku 2006 v Los Angeles.
Ukazky z filmu a hudby mozete najst na: www.tsotsi.com
