Nedávno podvečer v horúcom lete po našej minižatve a po ochladzujúcom daždíku sme boli so starou mamou osviežiť svoje ubolené telá v Malých Levároch (Levárkach) na jazere (na jednej ceduli chatky vtipálka, že Lago di Minore Levare), kde mal chatu aj pán poslanec R. F. (údajne ju už predal). Zhovorčiví rybári nám naklebetili aj o iných VIP zo Smeru a povedzme aj o žumpách vraj načierno vypúšťaných do rekreačného jazera...
Za tie roky, kedy mi stará mama robí spoľahlivého mitfárera, asi má už zaužívané a pod kožou hlboko vžité upozorňovať ma na moju rýchlu jazdu. Aj teraz v pekných zákrutách hovorí: „Sedemdesiatka!“. Ja na to ako vždy flegmaticky: „Hej, ale idem iba 65!“, očakávajúc, že mi neuverí a bude sa so mnou vadiť ako zvyčajne. Ostal som v šoku, keď ona že: „Tak pridaj!“
Staré auto
Predal by som auto rád,
koniec sporov, koniec zvád.
Že má množstvo skrytých vád,
istý buď na každý pád.
Zakrývam ich jak sa dá,
leštím, voniam - všetko, čo ma napadá.
Vysávam a pulírujem,
po cigaretách diery skryjem.
Na poťahoch fľaky,
ošúchané páky.
Toto svedčí iba o tom,
netušil som, čo bude keď, potom...
Palivo ním preteká,
jak po búrke z potoka.
Olej kvapká, olej sa mi tratí,
na krátkej i na dlhej trati.
Volant kmitá, kolá trasú,
nervný som, zrelý až na basu.
Je to veľká zábava,
že na diaľnici ťahá práve doľava.
Ojazdené gumy, je to hlúpe,
stierač brúsi, po skle šúpe.
Klíma okrem prúdu vzduchu,
flusá sajrajt popri uchu.
Motor buble, motor vrčí,
kde ten auťák, kde za´s trčí?
Brzdy majú výkon slabší,
vo veži mi z toho straší.
Prevodovka so spojkou,
v súlade sú malinkom.
K zmene kvaltu treba sily,
škrípu zuby jak u píly.
Od výfuku, viac, či menej z alobalu,
vreskot jak na koncerte hard metalu.
Aj sa z neho troška dymí,
nikto nie, hen, bez viny...
Jedno svetlo svieti hore,
konkurujú ranné zore.
Druhé zasa iba sliepňa,
konkuruje v noci herňa.
Plechy, plasty, na nich lak,
neblýska sa, veru tak.
Škrabance a krásne ryhy,
nie je auto, nie je z dyhy.
Preliačiny, množstvo hrčí,
sem tam z nich aj hrdza trčí.
Pánty dverí iba málo, trošku vŕžu,
ložiská tiež biedne kĺžu.
Aj keď nemá gé pé es,
ty sa, chlapče, pekne zvez.
Aj keď nemá senzory,
spoznáš kraja obzory.
Teším sa, že auto zmizne,
bolo krásne, je ohyzdné.
A keď s ním ideš kopcom dolu,
šťastný si a nemáš smolu.
Má tých vecí ešte viac,
ja však podám inzerát.
Niet nad tento super „wagen“,
kto ho kúpi: Zbohom! Amen!
Tachometer stočím dole,
na stierače gumky nové.
Nové gumy na pedále,
vystavím ho ako v hale.
Je to super ponuka,
čo sa často nenúka.
Lacno ja ho pre vás mám,
kto má love, rád ho dám.
Cenu zvolím takú nízku,
nutným opravám veľmi, veľmi blízku.
A tak kupcovi sa podarí
jazdiť s ním od zimy až do jari.
Nakoniec Vám zradím taj,
ten kupec bol som ja, veru aj...
†††
