Turizmus musí byť založený na atrakciách, pretože tam, kde nič nie je, ako sa vraví, ani smrť neberie. Jednou z atrakcií v Dubaji je rám (The Frame). Po vstupe cez krátku expozíciu zakladateľa – otca Dubaja šejka Rashid bin Saeed Al Maktoum sa rýchlovýťahom vyveziete do hornej časti rámu, z ktorého sa možno kochať panorámou mesta, ba čo naviac pozerať cez priesvitný chodník pod seba do 250 metrovej hĺbky pod sebou. Veľmi interesantné, pre niekoho chôdza vo výške „vo vzduchu“ stresujúca s pocitmi ľahkej mdloby, či závrate. Vonkajší materiál je eloxovaný hliník, teda ľahký kov, ktorý pri stavbe moderných mrakodrapov na fasády používajú najviac. Videli sme tri obrovské fabriky – odsoľovanie morskej vody, elektráreň a hlinikáreň. Ja, ako bývalý učiteľ všade a s každým vykecávam následne všetko vyrozprávam, či napíšem. Nie nadarmo mi moja mama hovorila, že: „su jak kačací riť“... Tam som sa už vo výťahu prihovoril typickej rodine zo Saudskej Arábie. Dôstojný veliteľ, vládca rodiny, muž, otec, zahalená manželka a tiež tri dcéry tak s dvoj, troj-ročným odstupom. Podľa očí a častí odhalených tvárí všetko veľmi pekné, usmievavé, komunikatívne, príjemné ženy. Ich hábity už boli poznačené módou, rôzne farby s jemným decentným vzorom. Pri pohyboch sa na rukách aj zlato zablysklo. Otec oblečený európsky, nohavice, košeľa. Pre mňa zážitok v angličtine kultivovane porozprávať si s nimi.
Aby toho nebolo dosť, vidím, že okolo uniformovaného štíhleho šedivého fešného pána „tancujú“ dvaja sprievodcovia, v európskom i v arabskom oblečení. I priplížil som sa, s dovolením sprievodcu sa opatrne spýtal, že prečo pán dôstojník nebojuje na Ukrajine, ale trávi tu ďaleko od bojov opušťákový čas? Zobral to športovo s úsmevom, otočil sa, aby som videl, že je to portugalský generál, v NATO vysoko postavený, ako sa mi predstavil. Intendant, teda veliaci dôstojník tylového zabezpečenia. Asi mal dobrú náladu a spolu sme krátko pohovorili. Ospravedlnil som sa a vzdialil sa. No o chvíľu ma kontaktoval zasa práve on, aby sme dali reč o jeho pracovnom dlhšom pobyte a o pekných spomienkach na Prahu.
Inak, asi som mal šťastie na zaujímavé stretnutia. Hore na terase na najvyššej budove sveta Burj Khalifa tentoraz mňa, nie ja ich, ulovili štyria páni. Ukázalo sa, že sú v Dubaji na konferencii finančníkov z južnej Ázie. No a ja som si dobre porozprával s generálnym manažérom štátnej banky Bangladéša. Jeho interes o moje európske názory bol skutočne mimoriadny.
