ARABELA

Dnes pri raňajkách som zachytil, že na českej rozhlasovej stanici Brno 2, ktorú často u nás na Mikulášove na Záhorí počúvam, pôjde rozhovor s obrovským idolom našej mladosti, s herečkou Janou Nagyovou. Neviete? No predsa s ARABELOU!!! Ten seriál vtedy upútal celé Československo možno ešte viac ako známa telenovela: Jednoduchá, nie Jednoducho Mária.

No okamžite mi naskočila spomienka, že ja sa s ňou poznám osobne. Už ale nepamätám, čo také vtedy natáčala, viem, že scéna sa odohrávala v našej vysokoškolskej učebni, kedy pred tabuľou mala dotyčná študentka napísať vzorec PID regulátora v Laplaceovej transformácii v polynomickom tvare. Netrápte sa, že neviete o čo ide, lebo ani táto domnelá, síce krásna, no podľa scenára bez tejto vedomosti študentka, tiež nevedela. Ja som bol vedúcim katedry ako mladý asistent poverený pri tomto dielku asistovať. Byť nakrúcaniu nápomocný, pretože natáčanie prebiehalo v neskorých večerných hodinách a to sa už starším kolegom do práce priveľmi nechcelo. A vtedy prišla moja chvíľa, kedy som pánovi režisérovi navrhol, že aj ten najmenej vedomý študent našej špecializácie na Katedre automatizácie a regulácie určite napíše: R = a bude premýšľať ako ďalej. Návrh bol prijatý. Asi som ho priveľmi presvedčivo namiesto „rejžu“ demonštratívne pred tabuľou s kriedou predviedol, lebo PANI HEREČKA sa na mňa svojou milou tváričkou urputne škaredo pozrela. Ten pohľad mi v pamäti ostal dodnes. Dnes už chápem, že ani vo filme, prepytujem, že pekná, ale hlúpa tvár nie je to najpravé najmakovejšie.

dedo Pejo