Je asi zopár chlapov, ktorí neradi nakupujú tak, ako aj ja. Ja trávim útrpné chvíle čakania v aute štandardne pred kamennou predajňou. Ako však naložiť s týmto, pre mňa jalovým vynúteným časom, to je vážna otázka.
(Poctivo priznané, nakúpené produkty výživového charakteru, neskôr transformované starou mamou na kulinárske blaho, konzumovať s radosťou neodmietam a túto „bohulibú“ činnosť za stratu času vôbec nepovažujem.)
Ale vráťme sa k téme:
Chvíľu sa dá z auta nepozorovane pozerať a pozorovať prichádzajúcich a odchádzajúcich zákazníkov. Je to vždy celá škála zaujímavých individuí, z ktorých alkoholom žiadostivých a pekné bucľaté mamičky by som vyzdvihol asi najviac. Ale keď skoro všetci tí, ktorí prišli už aj odišli a starej mamy stále niet, pomaly a isto ma chytá amok. Svrbenie na tele, tiky, tras, nervozita, zlosť. Tu chýba málo, aby po návrate starej mamy nenastala neúctivá výmena názorov, ktorej treba v záujme spokojného rodinného života radikálne zabrániť. Žiaľ, nie vždy sa zadarí... Ale keď prekročím svoj tieň a zadarí sa, po ceste domov mi spríjemňuje chvíle jazdy domov vymenúvaním vecí, ktoré nakúpila a čo dobré z toho uvarí. Po pravde zriedkavo, niekedy sa tiež stáva, že v biednej chvíli zasiahnu nebesá a známy podobného osudu alebo aj nie sa zastaví na kúsok reči. Ubehnú minútky a duša sa upokojí. Vylievanie zlosti sa potom nekoná.
A tak postupom času, v pudosebazáchovnej iniciatíve, som si v aute vybudoval taký malý kozmetický salón. Ostrihám a vyčistím si precízne, ničím nesúrený nechty na rukách, času dosť na dôkladnú komplexnú manikúru. Všetky malé defekty na rukách (zapichnuté drevené a kovové triesky, šplitre, ostré špičky, ktoré ostali v koži po manuálnej „šrotartovej“ práci v dielni) citlivo odstraňujem súpravou vhodných ihiel. Jáj, veľmi obsesívne je neodolateľné odškrabávanie malých chrastiek raniek pracovných zranení, keďže ochranné rukavice sú mi pri práci cudzie. Následne tomu ale treba mnohokrát zastaviť a ošetriť drobné krvácanie, čomu slúži špeciálna minilekárnička uložená v šuflíku auta.
Tu spomeniem, že podobný princíp výkonu čakania aplikuje aj Macej, budúci manžel Guliny. Je mladší, hlavu má holú a nej sem – tam vlások a vedľa nejaký pupáčik. S pupáčikom treba preč a tak škrabká a škrabká až do krvi. Gulina vraví výstižne, že keď sa vráti z obchodu, Macej je celý „dodrápaný“.
K náplni práce môjho súkromného salónu sú k dispozícii a naporúdzi vhodné papierové servítky, ktorých ale primárna úloha je pochopiteľne zádrž produktov siakania z nosa. Podľa všeobecných skúseností táto očista nebýva celkom dokonalá a treba aktu mechanicky pomôcť. Keďže predtým ošetrené a opilované nechtíky nie sú ostré, nič tejto uspokojujúcej činnosti z bezpečnostného hľadiska nebráni. Nemal by som, no vytvorené ešte jemne lepiace guľôčky sa nie vždy vyhadzujú von okienkom, ale šúchavým pohybom o nohavice sú umiestňované na kobercovú alebo gumovú podložku podlahy chassis auta. K následnej očiste zalepených prstíkov potom slúžia servítky mokré.
Spätné zrkadlo automobilu je panoramatické, hyperbolické, teda zakrivené presne tak, že pri zapnutom vnútornom osvetlení vozidla vidieť na vašej zarastenej tvári každý chĺpok. Táto príležitosť sa nedá nevyužiť k formovaniu fúzikov, briadky, k eliminácii esteticky nevhodných kúskov. Akné už akosi nemávam, tak sa venujem iba srsti. Línie obočia a ich úprava a la non Brežnev býva nutne pravidelná. Podobne aj nosné chĺpky, ktoré inak nielenže smelo vykukujú na svet, ale aj nepríjemne šteklia. Doteraz, žiaľ, som nezvládol spôsob a technológiu, ako sa v aute sám vysporiadať so „štetcovým“ ochlpením v ušiach. To je ešte veľká výzva a perspektíva do budúcnosti.
Stáva sa, že z objektívnych dôvodov (napr. nedávny Covid), nie je čas na návštevu holičstva a štandardne prebujnené kučery a vlny vláskov za uškami treba zlikvidovať. Pýta si to iné nástroje (najmä väčšie ostré nožnice, vhodný hrebeň), správnu polohu tela a hlavy voči zrkadlu a šmyk, šmyk. Niekedy sa zadarí lepšie, inokedy horšie a diery v účese sú istý čas poznateľné, ba stalo sa, že i ušká zahorekovali.
Nič to, no následné opakovanie česanie a masáž hlávky, ískanie jemným hrebeňom sú veľmi príjemné. Zvonku si vás ľudkovia zväčša nevšimnú a tak intimita je zaručená.
Môžem konštatovať, že tieto všetky auto - hygienické procedúry, sumárne vďaka nákupom, veľkou mierou prispievajú k permanentnému udržiavaniu „vysokej“ kultúry istých častí môjho tela.
A keď je „príbeh nekonečný“, čo sa nezriedka stáva, obvykle zo zúfalstva začnem písať nejakú veršovanku, poviedočku, fejtónik, vinšík, afohryzmus, zamyslenie sa. Verte alebo neverte, že drvivú väčšinu mojej „tvorby“ som napísal alebo začal písať práve v sedadle vodiča nášho auta. Presne tak aj túto. Tak teda nech Vás poteší!
dedo Pejo
