Já su černý pasažér,
nevaďí, že neňi fér.
Len sa vozit, nezapuacit,
ušporil sem, to je pocit.
Šak na mýťe nás škubú víc,
co já šlohnu, to je ňic.
Na palivách, na daňách,
štát si účet naháňá.
Ket revízor nastúpí,
na čelo pot vystúpí.
Stres a huba je bes slin,
to je vzrúšo, adrenalín...
A ket mňa chycá, nalapajú,
pokutečku mastnú dajú.
Rátám straty – výnosy,
oko sa mi zarosí.
Za čas ale prende žal,
zapomenu na ten kal.
Skusím to já, zas a zas,
život ten je plný krás...
dedo Pejo






