To, čo teraz napíšem sa mnohým asi páčiť nebude.
Rozumiem, že mnoho ľudí za socíku pred komunistami utieklo. Isto si v cudzom svete užili svoje. No ale apriórne išli predsa za demokraciou, vyspelým kapitalistickým svetom, trhovou ekonomikou, pokročilým sociálnym systémom, technologickou vyspelosťou atď. sami na základe vlastného rozhodnutia. No a prišla nežná a s ňou aj kurzové rozdiely a rozdiely v životnej úrovni. A čuduj sa sa svete, zrazu mnohí „úspešní“ kapitalisti šups naspäť do komunistami zdevastovaného domova, aby tu intenzívne okamžite využili všetky výhody, na ktoré v tom vyspelom a vysnívanom zahraničí nijako neprispeli. Prispievali sme my, ktorí zostali, vytrvali a vydržali.
Teraz, keď počúvam sťažnosti repatriálnych navrátilcov, utečencov pred vírusom a možno jeho potenciálnych donášačov na nekvalitu hotelových podmienok v „štátnej“ karanténe, pričom štáty, v ktorých pobývali sa na nich asi viac vykašlali, je mi trochu smutno. Natláča sa mi akosi istá paralela s vyššie popísaným. Zrazu dobrý domov, daj, daj, daj. Čo si asi môžu myslieť tí všetci hrdinovia dnešných dní, ktorých čaká ešte dlhá a vyčerpávajúca šichta. No, odpovedal by som im tak po anglicky: Shut up all!
dedo Pejo
