Môj mininekrológ Možno kedysi v jadre slušný chlap, ktorý sa dal na zlé cestičky a v základoch zradil svoje svedomie a prísahu. Rozhodol sa sám a nikto mu v tom nemohol zabrániť.
Zabil sa nám generál,
smutný každý funerál.
Co doftedy, jaký cirkus,
mrtvému bez úcty psí kus.
Šetrit sa dá v cichu, slušňe,
bes protestú, kecú húfňe.
A aš potem rezultáty,
času bude na traktáty.
Vyčkat času, stupit jazyk,
lepší móres, taký je zvyk.
Nezneužit v jeho méňe,
iné trable, co máš v léňe.
Nechte, ludé, tento cirk,
na ranu jak hrubý smirk.
Nechte ludé plynút čas,
pravda vyjde, isto, zas.
dedo Pejo
Emeritňí Doc. Ing. Štefan Vidlár, CSc. alias dedo Pejo, rodák z Holíča ze severňího Záhorá (70, 176, 120, 630 – vjěk, výška, váha, dúchodek v euro), odejdúc na penziju z Prešporku žit na Záhorí tentokrát s ozajstnýma zvírencama, aby mu čekáňí na pravdu Boží lachší ubíhalo, insitňe píše a veršuje vážňe aj ze srandú s chybama v zmuchlanej Záhoráčťině a ňekedy aj po slovensky. Politická satira mu neňi cuzí. (Sem tam pridá aj fotku.) Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
