Priatelia,
ja by som ako politik oveľa viac vyzýval všetkých disciplinovaných ľudí, aby svoje nezodpovedné okolie bez obáv a intenzívne nútili k plneniu opatrení. Ignorantov, ktorí stále nechápu, že sme na jednej lodi, je stále veľa. Išlo by o novú odvážnejšiu formu asertívneho správania sa ľudí. Iba apely autorít na zodpovednosť a tiež represívne zložky ani po bonzoch všetko ani z ďaleka nemôžu postihnúť. Tento druh edukácie národa, rétoriky a propagácie mi trochu chýba, svojou početnosťou by mohol snáď pozitívne zapôsobiť.
dedo Pejo
Rúško v Japonsku
Písal sa rok1985, v Japonsku sa konala svetová výstava v Tsukube. Mal som to obrovské šťastie, že ako mladý učiteľ VŠ som sa spolu so Slušovickým JZD, nimi zabezpečenou loďou, po mnohých rokoch studenej vojny, na túto výnimočnú výstavu dostal. Zážitkov bolo neúrekom, no na tento si práve teraz intenzívne spomínam. Kotvili sme nezvyčajne v nákladnom prístave, neďaleko rybieho trhu, pretože odtiaľ bolo v Tokiu k cisárskemu palácu tak pol hoďky pešo. Pamätám si, že cesta išla aj cez most. No a tá spomienka? Oproti idúci človek si pred stretnutím sa s nami nasadil rúško, sám, automaticky, bez vyzvania. Podaktorých sa nás to vtedy hádam aj dotklo, že či sa nebojí nejakej nákazy od nás „exotických“ Európanov. Nie, pravda bola taká, že práve naopak, išlo o jeho samozrejmú ohľaduplnosť, aby prípadne nenakazil on nás.
Čo vy na to, naši ignoranti, ktorí na nás ostatných akosi z vysoka oné?
