Chichot, úsmev, krásny smiech,
nech dotýka sa tvojich liet.
Sprevádza ťa tvojim žitím,
niekedy žiaľ s vlčím vytím.
Hovorí sa, neviem, vraj,
batoľa že rastie v naj,
čím skorej sa usmeje,
že v dobro - múdro dospeje.
(Mne však ale ktosi radí,
že to závan v plienke úsmev hladí...)
Najkrajší a jagavý je rehot detí,
tvárička keď šťastím žiari, svieti,
na lumpačinách keď skáče, letí
a je častý ako smetí.
Videli ste tvár madony,
keď jej dieťa lásku žadoní?
Videli ste tvár čistej devy,
keď má v srdci túžby spevy?
Videli ste tvár drsného muža,
keď mu milá vonia ako ruža?
Videli ste s úsmevom vráskavú tvár starca,
čo životných skúseností vďačný darca?
Videli ste tvár starej mamy,
keď sú s vnúčencami celkom sami?
Toto všetko smiechu mimika,
čo sa veršu v básni vymyká.
Je do smiechu paródia,
v groteskách, či veselá komédia.
Cirkus, šantán, veselohra,
úsmev v tvári tiež rozohrá.
Ako vtedy, kedy Charles Chaplin,
či iní, šliapli smiešne na plyn.
Salvy smiechu ako z hory,
dobré vtipy, gagy, fóry.
Bránica sa rozkmitá,
keď rehoceš sa do sýta.
Smiech nám život dĺži, mizne stres,
deň je krásny, nie zúrivý pes.
Mnohokrát ste vypočuli,
rehot zo sna, smiešny, čulý.
V labyrinte krivých zrkadiel,
kto z nás by sa nevidel.
V tom odraze milých grimás,
smejeme sa - je to o nás.
Humor niekedy je život sám,
takú reality šou uštedruje nám.
Trapasy a poníženia
a slzičky s úsmevom sa ženia.
Vreskot, spev a hlasný smiech,
ozýva sa tiež nocou z viech.
Vo víne je často pravda,
smiech ten neraz k zvadám zavdá.
Poznáte smiech uštipačný,
zákerný a panovačný?
Nenávisť a pohŕdanie,
ľadová smršť z neho vanie.
Slabý odvar, to je výsmech,
štípe jak z bĺch plný mech.
V duši ťa to kvári, mrzí,
prečo sme len takí drzí?
Poznáš umelý smiech zo strachu,
hrdinu keď hráš, aj ty, milý brachu.
No vskutku ťažoba a v duši krach
a do očí ti ktosi fúkol prach...
Chudoba sa teší strašne,
keď vyhraje mačku v brašne.
Lotéria, loto, všaké kvízy,
„usmieva“ sa gambler počas krízy.
