Čajočku aj každého čáva, čeká dneska horúčava. Neporučíš slunci, vjetru, vyzléct možeš deset svetrú. Chuadzit mosíš zvnútra, zvenku, lepší hodzit na péenku. V šenku v ťíňi pri pivečku, pot ambrélem v prúvanečku.
Výpust nášho „olympijského“ bazéna, ktorý bol uvedený do skúšobnej prevádzky (viď foto) celkom netesní. Večer som pripravoval starú mamu na to, že či mi zajtra nebude pri oprave pomáhať, aby práca išla od ruky. Preto večer, lebo viem, že táto včasná psychologická príprava má zmysel, keďže za tie roky môjho večného otravovania je už na tieto „poskokovacie“ činnosti značne alergická. O to viac, keď to potrebujem v čase jej iných aktivít (varenie, pranie, upratovanie,...)
Asi sa dobre vyspala a pri raňajkách v dobrej nálade sa ma pýta: „Tak čo, budeš dneska šolichať tú dierku?“, mysliac samozrejme ten výpust.
A ja smutne: Jáj, veru rád by som šolichal...“, mysliac na časy mladosti...
dedo Pejo
