Písmo:
A-
|
A+
Moja pekná spomienka,
čo si mi dala do vienka.
Čo žil som z nej a dušu sýtil,
čo čerpal ju vo svojom bytí.
Bežal čas a išli roky,
došlo brucho, prišli boky.
No, moja pekná spomienka,
ako „dobrý“ muž a „zlá“ žienka.
Zrazu prišla väčšia láska,
do voza aj do koča iná kráska.
S ňou idem ďalej, kráčam stále,
hmm, dokiaľ nedá jeden vale...
dedo Pejo
