Do tretice všetko dobré

 Vraví sa, že do tretice všetko dobré.

Neviem, či na celom Slovensku, no v mnohých mestečkách na Záhorí za prvej republiky spolu museli nažívať katolíci, evanjelici a židia. Išlo im to ako – tak v dobrom i v zlom, v plači aj s úsmevom, no vždy v tradičnom vzájomnom rešpektovaní sa. „Svedčí“ o tom aj veľa vtipov z tých čias, lebo tam, kde je smiech, nebude vojna.

II. svetová vojna a náboženská „genocída“ akože nevercov komunistov,  túto súhru, symbiózu a tradičné pomery vážne narušili. Aj sekulárna orientácia súčasných európskych štátov vykonáva svoje.

Už dlhší čas, nielen aktuálne vypuklo teraz, je z tých, či oných politických pohnútok nevyhnutné zaoberať sa vážnymi otázkami imigrácie osôb vyznávajúcich islam do nábožensky a spoločensky odlišného priestoru Európy. Asi by to chcelo teologickú analýzu tohto náboženstva, najmä v jeho fanatickom a radikálnom vyhotovení, no mne laikovi celkom stačí, že v očiach ortodoxného moslima sme jednoducho neverci. Ich tolerancia k inému Bohovi je v konečnom dôsledku a hlavne za krízovej vypätej situácie prakticky nulová. A ako takí, v rodovom, kastovom ponímaní, sme iba sluhovia. Diskutovať o postavení žien v takejto spoločnosti hádam ani zmysel nemá.

Preto ja sa stotožňujem s politikmi (súčasnými, aj minulými), že toto etnikum s týmto náboženstvom je v civilizovaných štátoch 21. storočia v Európe neintegrovateľné. Pokusy v tomto smere spôsobia viacej problémov ako úžitku. Možno, že to dnes uznáva v tichosti svojej duše aj inak výnimočná pani Merkelová.

Vraví sa, že do tretice všetko dobré. Teda štvrtý sa už akosi nehodí...

dedo Pejo