Kto trošku pozná moje názory, vie, že som „advokát“ Igora a kritik Roba. Myslí sa vo všeobecnosti javov a udalostí. No keď sa na vec pozriem triezvo, zohľadním súčasný stav spoločnosti u nás, okolo nás a aj vo svete, politické aktivity proti sebe stojacich strán, ale hlavne nevalný stav slovenskej spoločnosti, pomaly dospievam k presvedčeniu, že sa blíži a vynucuje čas zmierenia. Zmierenia bolestného, tristného, komplikovaného, avšak podľa mojej mienky, asi pre rozpoltený národ najprospešnejšieho, tak prepotrebného.
Vidí sa mi, že rekriminácie, hoc spravodlivé, veciam nepomáhajú tak ako sme mnohí očakávali a odoberajú nám takmer všetku energiu pre riešenie vecí najaktuálnejších. A nie je ich málo.
Priatelia, skúsme to od seba. Čo vy na to?
Pokus prvý:
Predstavme si, že by sa našlo medzi politikmi zopár štátnikov, ktorí by vytvorili koalično-opozičný „hot file“ najhorúcejších, najaktuálnejších operatívnych úloh v prospech ľudí. Našli priechodné riešenie a bez zbytočného odkladu podľa priority razantne vykonali. Na chvíľu by zabudli nie na ľudí, ale na politické body.
Emeritňí Doc. Ing. Štefan Vidlár, CSc. alias dedo Pejo, rodák z Holíča ze severňího Záhorá (70, 176, 120, 630 – vjěk, výška, váha, dúchodek v euro), odejdúc na penziju z Prešporku žit na Záhorí tentokrát s ozajstnýma zvírencama, aby mu čekáňí na pravdu Boží lachší ubíhalo, insitňe píše a veršuje vážňe aj ze srandú s chybama v zmuchlanej Záhoráčťině a ňekedy aj po slovensky. Politická satira mu neňi cuzí. (Sem tam pridá aj fotku.)
Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
