R. I. P. Gorby

Už si nepamätám, kedy počas ruskej „perestrojky“ navštívil Michail Gorbačov  Bratislavu (vygúglil som, že v apríli 1987). Pamätám si len, že keď míňal dav, v ktorom som stál aj ja (bolo to na Mierovom námestí, neďaleko Astorky, pod „Štefánkou“ oproti Grassalkovičovmu palácu – Palácu pionierov) pristavil sa a opýtal sa nás, že aká je u nás nálada (kakóje u vas nastrojenije)? My sme aplaudovali, tešili sa na „glasnosť“, no vo mne, ktorý bol od neho tak zo 2 metre, ostala akási nedobrá spomienka. Všimol som si totiž falošné neúprimné ksichty jeho doprovodu komunistických slovenských pohlavárov (Husák, Lenárt, Šlapka,...), ktorí možno už tušili svoj budúci koniec. Prišiel neskôr, no, žiaľ, stále akosi prežíva v nás a v našej spoločnosti...

Pridám ešte jednu spomienku z Petrohradu, tak z roku plus-mínus 2000. Tam, v ktoromsi podchode som sa pristavil u predavača stredného veku s tými typickými teplými kožušinovými baranicami - ruskými ušankami a dal reč o všeličom. Aj o Gorbym. Na moje počudovanie, tohto človeka, ktorý zmenil svet, vôbec nechválil a práve naopak, vyčítal mu, že sa vzdal území a nadvlády nad nimi. Asi tento aspekt je od čias cára Petra Veľkého hlboko zakódovaný v ruskom národe, čo napokon jasne dokazuje aj naša horúca súčasnosť.

dedo Pejo alias stareček Vidlár