Napísané dávno:
Vrchňí(mu) rada
Pri pareňici v Párnici
rozmýšlám o Dubnici.
Proč blázňivý dramatik
(co ráčloval a v huavje tik),
fabrice hrál derňijéru,
asi, aby došla bída, vjeru.
Gdo nahradzil volné trhy,
jací vlčáci a jejich vrhy?
Tak namísto fortelu a fachu,
ze Slováka montér, milý brachu.
Strkáme sa do jadra aj do rici,
šak o deset rokú blahobyt nám zasvící.
Ale zapomňel náš vrchňí vodca,
že obrácí sa a pojedeme rýchlo z kopca.
Že skraja dzíry vždyckaj smrdzí,
ket enem na sebja hledzíš a né na ludzí.
Dneskaj je tu Macron a Frau Merkel,
možno zajtra starý verkel.
Rozum bych vzal do hrsci
a né moc a papír, co v dlaňách ťi zašuscí...
Doplňené fčil:
A fčil ket došla vojna,
pro zbrojára mocná, kojná.
Muníciju v Dubnici,
mír máme, či nemáme my u rici?!?
Robí to tak celý svjet,
aj nám poroste z krvi kvjet.
Su já z teho zmatený,
ze smrci život zapuacený...
dedo Pejo