Za socíku komunistama oplúvaňí kapitalisci a imperialisci byli naše vzory. Nečekaňe sme hupli do tej demokratickej reality a sme jakísi zmateňí jak major Haluška. Terazky si pomály zvykáme, mlácíme sa hore-dole, sme apatickí alebo arogantňí, razatňe aj radikálňe mňeňíme systém hodnot. Sme chudobňejší alebo bohatší, drogujeme aj chlastáme, sme spokojňejší alebo nasraťejší, ňekerí sme nafurt popleteňí. Vybudované sa rozkradlo, rospredalo, zňičilo, znefunkčňilo. Toto šecko patrí k ešče furt temu najčaššímu prechodňímu obdobjú od kapitalizmu ke kapitalizmu. No a co s tým? Z mojého pohledu dúchotcu uš skoro ňic, mosíme jednoducho vymrít. Ňekerí sa síce furt náďejajú a spínajú starecké ručičky ke všelijakým tým pohrobkom socializmu. Ale nech je tak, či tak, víte co u mňa prebíjá šecky ty sprúvodňí, zvječša negatívňí jevy?
Sloboda, sloboda a ešče rás ovela vječší sloboda!
A tým pádem náďej pro naše potomstvo.
dedo Pejo
