Mali sme prvého synka a aj po mojej sestre ešte nezariadený trojizbový byt. Okrem štandardných vetrov, kakanice, zvýšených teplôt trpel tento tvoreček aj mimoriadnou nespavosťou. Bývali noci, kedy sa zobudil aj 2O krát. Videl som, že manželka už melie z posledného a tak som sa podujal, že túto noc mám službu ja. Aby sa trochu vyspala, odtrepal som chlapca v postieľke do tretej, ešte nezariadenej izby. Drevená postieľka mala drevené kolieska a tretia izba zasa drevené parkety, zatiaľ bez koberca. Zaujal som polohu sediaceho spáča tak, aby pravá ruka v prípade potreby mohla postieľku na kolečkách poťahovať sem aj tam. Bohužiaľ, potreba bola dosť intenzívna skoro celú prebdenú, chvíľkami predriemanú noc. Ráno som sa v mrákotách vybral do práce a čo čert nechcel, vo vchode som sa zrazil s, asi o desať rokov starším podsusedom, ktorý vyzeral podobne zúbožene ako ja. Keďže sme boli kvázi mladomanželia, mal silnú dávku pochopenia pre naše ľúbostné hry, ale teraz, čo bolo moc, to bolo moc. S vážnymi výčitkami staršieho brata mi dohováral, že celú noc tráviť búrlivými sexuálnymi hrami v manželstve už predsa nie je tak nevyhnutné. Pozeral som na neho ako puk, ale čoskoro mi svitlo. Oni totiž pod našou treťou izbou mali spálňu a rytmické zvuky z pohybujúcej sa postieľky vyvolávali v tichu činžiakovej noci predsa len iné predstavy...
dedo Pejo
