Mali sme takú tlakovú, drôtom opletenú fľašu na výrobu sódy pomocou bombičiek s CO2 a tiež aj podobnú menšiu na výrobu šľahačky. K súprave štýlovo podobná bola dóza na ľad. Čosi o tom napíšem.
Ten deň sme mali návštevu mojej sestry s manželom. Švagor, veľký elegán, si potrpel na kvalitné oblečenie a ten deň u nás práve hrdo prezentoval novučičký oblek. Pri dezerte manželka chcela tie zákusky vylepšiť čerstvou smotanou z našej opletenej fľašky. Po zatočení bombičky, just zapôsobil nejaký Murphyho zákon a čerstvá šľahačka začala striekať nekontrolovane po celej obývačke. Samozrejme aj na nový, novučičký super oblek môjho švagríka. Aby mladá pani zabránila najhoršiemu, vidiac totálne zdesenie majiteľa postriekaného drahého obleku, duchaprítomne striekajúcu fľašku šups pod sukňu... Myslím, že zbytočne, pretože oblek aj obývačka aj tak putovali do čistiarne.
No aká je pointa príbehu? Žiaľ, žiaľ, veru žiadna. Totiž nebolo mi, v tej chvíli z pochopiteľných dôvodov, dopriate gastroerotické olízanie podsukenných inkriminovaných smotanových partií mladej pani.
dedo Pejo
