„Poručíme slunci, vjetru...“ Vela slunka, málo vody, pro čovjeka čím víc škody. Je to trest za tvoju pýchu, vypi pivo, navšťív víchu...
Dáždik
Dážď sú slzy slnka,
ktoré dušu zohrialo.
Kvapky vody, v mori vlnka,
telo sa nám usmialo.
Dáždik živé vlahou živí,
hrdo vztýči každá byľka,
zakaždým sa tomu divím,
rozihrá sa v tele žilka.
Prúdik vody priezračný,
vďaka Bohu za ten dar,
dýchaš vzdúšik zázračný,
je to mlieko, maslo, cmar.
dedo Pejo
Emeritňí Doc. Ing. Štefan Vidlár, CSc. alias dedo Pejo, rodák z Holíča ze severňího Záhorá (70, 176, 120, 630 – vjěk, výška, váha, dúchodek v euro), odejdúc na penziju z Prešporku žit na Záhorí tentokrát s ozajstnýma zvírencama, aby mu čekáňí na pravdu Boží lachší ubíhalo, insitňe píše a veršuje vážňe aj ze srandú s chybama v zmuchlanej Záhoráčťině a ňekedy aj po slovensky. Politická satira mu neňi cuzí. (Sem tam pridá aj fotku.) Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
