Písmo:
A-
|
A+
Jako je to ale s bídú,
co s umňeňím, písat krídú?
Jako je to potem s hladem,
v bruchu muzikanci takým pádem.
V stredze chladu, v zime,
umňeňí trase sa, ket nedríme.
A tak mnohí s talentem,
sňívajú o tamtem a o hentem.
A ket vojna strašná hrmí,
život krásy sa utlmí.
A tak pýtám sa já bojazlivo,
slzy tečú, je ti clivo?
Si čovjekem v schránce z kože,
abo cícíš, lúbíš, Bože!
Máš potreby duše, pjekna,
zeleňá sa lúka, lekna?
Odpovjeď tu od pradávna,
osa času stálá, správná.
Čas ten dosaď milosťivý,
osud ľudí moc neskrivil...
dedo Pejo
