Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
V 1962 som mal 11 rokov, teda v tom čase som bol skorým čakateľom na pubertu. Americké špionážne foto objavilo na Kube (menej ako sto míľ od Ameriky) rakety, zrejme s jadrovými hlavicami. Vypukla karibská kríza, pričom na Kubu plávali lode s ďalšou batériou útočných rakiet. Svet stál reálne na prahu III. svetovej jadrovej vojny. Našťastie JFK a Nikita Chruščov mali v sebe dostatok zodpovednosti a tieto zbrane hromadného ničenia použité neboli. A ja som si vtedy, s hrôzou prvý krát v živote pri obave o svoj život, uvedomil smrteľnosť človeka.
Čoskoro prišiel rok 1968. A blesková okupácia ČSSR spojeneckými vojskami (nie všetkými – Rumúni a Juhoslávci sa nezúčastnili). A ja vtedy po potlačení Pražskej jari, ako čerstvo zaľúbený junoch, som si bolestne uvedomil prichádzajúcu stratu slobody.
A nie zasa tak skoro, no predsa prišla zamatová revolúcia v 1989. A prišlo nie celkom vydarené budovanie demokracie, no sloboda prišla naisto. Pre mňa ohromná ľudská vymoženosť!
Píše sa rok 2022 a ja, už ako starec, znovu prežívam vážne obavy o svoj život a zároveň aj o stratu slobody súčasne a naraz. V mojom veku daj, daj, aj keď nikto neumiera rád, Bože, ale čo naše deti a naši vnuci? Spomínam, že keď som bol v Hirošime, 40 rokov po II. svetovej vojne, do zoznamu v kenotafe ešte stále pribúdali mená obetí zomretých na následky žiarenia. Pýtam sa, aký arzenál ako účinných jadrových zbraní dnes vlastní svet oproti tej bombe malého chlapčeka, zhodenej na Hirošimu? Prežila by naša matička Zem vôbec takúto skazu?
Som veriaci obyčajný človek a tak mi ostáva len modlitba. Modlitba za mier. Ľudských utrpení je aj bez von beztak dosť...
„Pane Bože, vyprosujem svetu mier bez vojen a vojnových utrpení!“ Amen.
dedo Pejo
