Faltínkovci sú odjakživa kolotočári, kerí mňa severňím Záhorím provázajú celý múj život. V súčasnosci im uš „vládne a velí“ trecí generácia, kerú já poznám. Svúj hedkvorters majú ve Strážoch a po širokém okolí nás hlavňe na hody dofčilkaj sprovázajú a zabávajú. Asi ten kšeft v moderňí dobje tak nevynášá (šak všelijakej tej medijálňí a zábavňí konkurencie za ten čas pribudlo neúrekem) a asi proto s Guluňiným Macejem si privyrábjá zedňíčinú aj Silvo F. Tu treba zmíňit, že v inačích krajinách, ket majú dobrí ludé ňečeho prebytek, tak jednoducho ty použitelné vjeci, či potraviny (hlavňe ovocí a zeleňinu) ponúknú na volňí použiťí pro druhých na ulicu pred svúj dúm.
Svojeho času týto výtečňíci robili v Prešporku. A vidzá, že pred jedným domem sú vyložené nádherné staré parohy, starožitný mlýnek a pjekný zachovalý tepich. V súladze s vyšší uvedeným zahraňičným poznáňím, myslíc si, že tento dobrý ušlechťilý mraf uš dorazil aj na Slovensko, jednoducho vjeci naložili do auta a hajde dom. A druhý deň, idúc zase okolo, jaksi spozorňeli. Na domje nápis: Starožitňíctvo, kerý si predtým asi nevšimli a šecky další vystavené vjeci starostlivo obvázané zamknutú retazú...
Hold, ňekeré vjeci skoro aňi neuvjeríš (aňi neutajíš)...
dedo Pejo
