Na Zem padá čierny sneh, vylieval si smog do riek? Čoho si sa nabažil kade kde si odložil? Zabudol si na toho vedľa, kam až rastie tvoja jedľa? Za peniaze kúpiť sa dá všetko, že ti šťastie kde´s utieklo?
Planéta nám horí,
stromy, lúky, hory.
A až celkom zhorí,
utečeme tam do morí.
Ket sa v zemi otepluje,
čovjek na to prdzí, pluje.
Neňi nad záujmy kšeftu,
nesmjeju sa z teho heftu.
Zem je jedna, čovjek roste,
já potláčám slova sprosté.
Sebjazáchovy ten mocný pud,
zamňéňáme za ziskú blud.
Vejk ap, homo, obuď sa,
od prírody pouč sa,
šecko treba v rovnováze
a blbosci stavjaj hráze.
dedo Pejo
Emeritňí Doc. Ing. Štefan Vidlár, CSc. alias dedo Pejo, rodák z Holíča ze severňího Záhorá (70, 176, 120, 630 – vjěk, výška, váha, dúchodek v euro), odejdúc na penziju z Prešporku žit na Záhorí tentokrát s ozajstnýma zvírencama, aby mu čekáňí na pravdu Boží lachší ubíhalo, insitňe píše a veršuje vážňe aj ze srandú s chybama v zmuchlanej Záhoráčťině a ňekedy aj po slovensky. Politická satira mu neňi cuzí. (Sem tam pridá aj fotku.) Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
