Nochsled vreca bandurek, holá hlava Mazurek, vládu rád by povalil, srdca mnohých podpálil. Neňi Covid, neňi smrť, Matoviča zbi aj zdrť. Naco zákon, naco rúška, boxer, núž a lepší puška.
Policajci, zahráli si pejntbol,
schytal to blb, vol, co tam bol.
Guma v streli, v obušku,
po huavje aj pri ušku.
Toto léčí mnohý kal,
stres, zlosť, jed i žal.
Komu neňi rady, výzvy, reči,
tak mu sila do úsmjevu skočí.
Ten chuap, co chodzí do šenku,
sem–tam bez zubú a s roztrhnutú halenkú...
Tak to choďí, tak to bývá,
agresija v sebje revanš skrývá.
dedo Pejo
Emeritňí Doc. Ing. Štefan Vidlár, CSc. alias dedo Pejo, rodák z Holíča ze severňího Záhorá (70, 176, 120, 630 – vjěk, výška, váha, dúchodek v euro), odejdúc na penziju z Prešporku žit na Záhorí tentokrát s ozajstnýma zvírencama, aby mu čekáňí na pravdu Boží lachší ubíhalo, insitňe píše a veršuje vážňe aj ze srandú s chybama v zmuchlanej Záhoráčťině a ňekedy aj po slovensky. Politická satira mu neňi cuzí. (Sem tam pridá aj fotku.) Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
