Rozpoltená spoločnosť
Je nadmieru jasné, že slovenská spoločnosť je rozpoltená. Nečudo. Reziduá socializmu sú stále v nás, máme ich podaktorí hlboko pod kožou a aj s nimi zomrieme.
Čo myslíte, prečo vodil Mojžiš Židov do zeme zasľúbenej v dĺžke času dve generácie? No, aby sa zmenilo individuálne a tým aj spoločenské myslenie a vedomie. Aj táto obrovská zmena po ´89. si pýta dve generácie a možno i viac?
Prečo možno viac? „Demokrati“ sa po prevzatí moci priveľmi nevyznamenali a spolu s infiltrovanými starými štruktúrami zahájili nevídanú rabovačku. Z hodnotového tradičného systému, čo nezničili komunisti, doničili takmer všetko ostatné. A to nevzbudilo takmer žiadnu dôveru prostého obyvateľstva k akože novým hodnotám. Žiaľ, pretrváva to dodnes. A národ sa postupne prispôsobuje.
Je tu absencia skutočných autorít, chýbajú prototypy čestného a slušného správania sa. Vytratila sa úcta k ľudským hodnotám, mení sa morálka a nastupujúci „radikálny“ liberalizmus vôbec nesústreďuje snahy k rozumnej a optimistickej budúcnosti ľudstva. Pôdu rozkladu v pude sebazáchovy intenzívne živí súčasná opozícia. Akoby sa vytratili mantinely, sloboda sa zamieňa s anarchiou, riešenia a trajektória nášho spoločenského pohybu bývajú často chaotické, nesystémové, bez vytýčeného cieľa. Individuálne záujmy mocných prevládajú nad záujmami celku. Dosť deprimujúce, že? Aspoň pre mňa áno.
Žiaľ, nie sme žiadnou výnimkou. V okolitom svete je to veľmi podobné. Na to ľahko nájdeme veľa príkladov.
A čo teda ďalej?
Podľa mojej mienky, socializmus taký, ako sme ho poznali, bola slepá ulička vývoja a kapitalizmus sa pomaly prežíva, vyčerpáva. Aj novodobý kolonializmus asi skončí. Budem teraz kacírom a vyslovím myšlienku, že ľudstvo sa možno spamätá a hodí riadnu spiatočku až potom, kedy klimatické výstrahy začnú ohrozovať jeho samotnú existenciu. Či je to ďaleko alebo blízko si radšej ani odhadnúť netrúfam.
No a z tohto pohľadu sa mi žabomyšie, akože fatálne spory našich ľudkov javia ako skoro zanedbateľné, malichené. Vždy, kedy som bol v zahraničí, za pár dní som rýchlo pochopil, že tam ľudia žijú s inými svojimi aktuálnymi problémami a zrazu tie moje sa mi zdali oveľa slabšie. To bola moja terapia. A tiež humor, smiech, veselosť...
Priatelia!
Vylial som si srdce, taká malá spoveď, uľavilo sa mi. Ďakujem Vám. Čo urobíte Vy, netuším, ale keď to urobíte, tak mi, prosím, o tom napíšte!
dedo Pejo