Hmm, ako vravel majster Werich: „Pánové, dnes se mi neudělalo dobře.“ A vtedy je človek náchylný podľahnúť splínu, smútku, depresii. Ja to často liečim tak, že snívam a vizualizujem si príjemné situácie.
Napríklad si predstavme, že ľudia sa majú viac radi, nie sú závistliví, ale prajní, sú empatickí a altruistickí. Pomôžu si jeden druhému, len tak bez nároku na odmenu. Majú všetko potrebné pre normálny život. Staroba je dôstojná.
V telke idú milé romantické filmy, násilnícku divočinu už mnohí nepozerajú. Je viac pozitívnych správ, šíri sa úcta a rešpekt k hodnotám. Nenávisť a zloba politických špičiek sa nenosí, úlohou je veci riešiť. Kriminálnici dobre vedia, že nasleduje spravodlivý trest. V službách a v obchodoch sa obsluhujúci personál usmeje, poradí, okrádať ho ani nenapadne.
Štát funguje a vjerchuška sa predbieha v konaní dobra pre ľud. Kôpky odpadov už neležia pri cestách. Zelene a rozkvitnutej prírody je stále viac. Takmer sme potravinovo a kvalitoou sebestační. Strach sa zo spoločnosti vytráca.
A zrazu je mi tak akosi fajne, nebíčko v papuľke, na teli aj v dušičke. Predstavujte si to so mnou, tešme sa spolu. Aspoň chvíľočku, minútočku maličkú!
dedo Pejo