Zachytil som správu, že Slovensko bude musieť do EÚ vrátiť nemalé poľnodotačné peniaze, pofidérne použité rôznym grófstvam, trebárs na východnom Slovensku. Namiesto toho, aby sa štát promptne vysporiadal s týmito do očí bijúcimi subvenčnými podvodmi a tak sa snažil získať zdefraudované peniaze, tak vraj na pokyn Bruselu začne mohutnú kampaň buzerácií slovenských žiadateľov o dotácie. Treba dodať tzv. Knihu honov /ktorú napr. ja si vediem už dlhé roky a žartovne ju volám, že Kniha hoňeňá (sa), mnohí malí farmári o nej ani len netušili/, aby pod zámienkou nových požiadaviek zdržal alebo hlavne znížil výšku poskytnutých dotácií v roku 2019. Skutočne pred malou chvíľou natvrdlá baba na PPA ma nútila, aby som vydokladoval dátum orby na pozemku v čase takmer Marišky Térky, kedy som poľnočinnosť ešte vôbec nevykonával a k tomuto pozemku nemal žiadny právny vzťah. V číselnom značení LPIS a v štátom zlučovaných alebo rozdeľovaných pozemkov mala evidentný hokej (ale ten puk som bol ja). Nezvládol som situáciu, treskol dverami, so slovami, že koho za ten mizerný plat chráni a komu pomáha, či tým banditom hore, alebo pracujúcemu sedliakovi. Za dverami na chodbe som reval, že ich .ebem aj s ichžobráckymi dotáciami a nebudem sa viac poňižovať a plahočiť za tých pár eurošupov a s trápením v poľnohospodárstve končím. Hmm, keď vychladnem, budem sa možno nádejať, že ma nepočula...
dedo Pejo
V Trnave, 24. 10. 2019
