Písmo:
A-
|
A+
Máme nevjestu jeďináčka, kerého mňeli rodičé na tú dobu v starším vjeku. Její zdroj životňích skúseností je hlavňe poznáňí z internetu, kerým sa často striktne ríďí. Úlohy praktického života jaksi prúďá mimo ňí, co nášho synka, pedantňího pragmatika, často priváďá takmjer do bezsebja. No a v súvislosci aj s tým ju snáď najlepší charakterizuje táto pravďivá epizódka. Stará mama práve vybírala reďkovky, ket sa do záhradky asi omylem priplichťila naša Alenka (z ríše ďivú). Chvílu pozorovala činnosť starej mamy a potom s plnú vážnoscú štátňíka skonštatovala, že si myslela, že reďkovky rostú v tých zväzkoch tak, jak sa prodávajú v obchodze, či na trhu. Hmm, možno aj s tú gumičkou, či špagátkem... Teda tak.
dedo Pejo
to neňi reďkovka (zdroj: dedo Pejo)
