Už dokážem s ňou tíško mlčať,
nechať vnútro horieť, blčať.
Pohľad letmý do očí,
aj úškrnok sa tam zočí.
Myšlienky na rovnej vlne,
čím ma ešte, čím zahrnie?
Úcta, rešpekt, moja vďačnosť,
nezbiedla nám láska na kosť.
Veľké šťastie, súzvuk duší,
keď bral som ju, som vytušil.
Ja ďakujem ti, život, osud,
živý obraz, mŕtvy prelud.
Verše písané o hlade
Utrpenie kontra radosť,
dal´s životu, dal si zadosť?
Bolesť, láska, troška vína,
bol si iný, bola iná?
Hral si s falšou lebo recht,
mal si šťastie, viacej pech?
Aký osud sudičky,
akurát, či maličký?
Zapustil si korene,
či víťazil v aréne?
Otáčal si osou Zeme,
všetko v tebe iba drieme?
Život bežal, ubehol,
zvädol kvet a ostal stvol.
Hlavou idú spomienky,
na prácu, cesty, milenky...
A zrazu objaví sa žvanca ranec,
bude ešte, bude tanec!
Až do smrti vytrímeš,
smútok preč, tam bež a heš!
dedo Pejo
