Epizódka 3:
Vot ňedaľekó
(vážnosti príbehu dodá číročíra slovenčina)
S nami na brigáde bol aj spolužiak Jano Líška (dnes by sme povedali, že Johny Fox). Chlapec od Detvy, ktorý išiel na výšku z priemyslovky a dokonca po vojňe, možno aj prepadol, asi nie, neviem, jednoducho bol od nás výrazňe starší a teda aj skúseňejší. Nielen v remeselnej práci a zručnostiach, ale aj v láske. I stalo sa, že ho dva dňi celkom nebolo. Keď sa nakoniec objavil, zaliezol do tých prasačích boxov (foto) a tam ďalšie dva dni prespal. Až potom sme sa dozvedeli, što slučílos. Hmm, nabalil sličnú dévušku Natašku. V miestnom uňivermágu kúpil prezervatívy, ktoré, ako tvrdil, vraj predávali na váhu. Predavačka rukami vybrala hrsť trcgumek z krabice, jak nafukovací balónky, odvážila a v papierovom sáčku bez ostychu odovzdala zákazníkovi. K opakovanému aktu multi internacionálnej lásky to ale stačilo. No a keď medové hodiny skončili, podujal sa náš Janko devuchu, jak správný gentleman, odprevadiť domov. Gde živjóš, Nataša? Vot neďaľekó! I pašli. Na ja, ale vot neďaľekó cez typickú pobaltskú krajinu cez lúčky, brezové hájiky a potôčiky bolo do zapadlej a Bohom zabudnutej ďérevňi tak 30 km! Hmm, viete, čo v ruštine znamená: U čorta na kalíčkach? Nie, tam kde líšky (Jano Líška) dávajú dobrú noc...
