Štefan Vidlár
Zuaté cihle
Ná co, šak aj my možeme mjet zuaté cihle...
Emeritňí Doc. Ing. Štefan Vidlár, CSc. alias dedo Pejo, rodák z Holíča ze severňího Záhorá (70, 176, 120, 630 – vjěk, výška, váha, dúchodek v euro), odejdúc na penziju z Prešporku žit na Záhorí tentokrát s ozajstnýma zvírencama, aby mu čekáňí na pravdu Boží lachší ubíhalo, insitňe píše a veršuje vážňe aj ze srandú s chybama v zmuchlanej Záhoráčťině a ňekedy aj po slovensky. Politická satira mu neňi cuzí. (Sem tam pridá aj fotku.) Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné

Uverte mi, prosím, včera ma prepadol taký akýsi silný vnútorný pocit, že snaha vysporiadať sa s gaunermi na aj najvyšších miestach sa láme v prospech spravodlivosti.

Úprimné doznanie: Na politiku nemám vzdelanie, skúsenosti ani charakter.

Pripravujeme druhý diel mojej prvotiny. Ide o úsmevné dielko zo života.

Ket Hulík úrad ruší, byrokrata dusí, veru sám netuší, že voliča si zhnusí.

Dálňica s pohledu kilometrú je furt malá, krátká, no s pohledu zlodzejin nekonečná.

Táto moja ostatná kompozícia sa snaží navodiť zamyslenie sa nad učením Krista, ako stále živého symbolu tejto doby.

Noris Pčollár, bony, euro a aj dolár... Antivaxeri a dezoláti, už sa to s vami kláti. Až vás niekto dobre zmláti, čo s obuškom sa kamaráti.

Robo chlastá, Robo pije (kolu), kréf v tem chlasťe lepší žije. Zuby čiščit špárátkém, pocťivo, či námatkem. Další ten sa enem robí, nefetuje, coby, coby. To sú naši lídri, vzory, šak svjet sa z teho snát nezborí...

Daňové raje, hŕŕ sa na ne. Daňe puacit, sa neopuací. Zbytečná to strata, tá sa rátá.

Pravda vždy zvíťezí nad lží a nenávisťí! Hmm, ale či aj nad peniazmi?

Pozorujem, že čím viacej masla na hlave politika, tým hlbšie vrásky na jeho čele...

Mňel by sa Borisek, mňel by sa kajat, nemňeli ich vjeru zajat. Že policajtú mafijáňi? Boris uš im nezabráňí. Puscili ich robit prácu, snát aj za vatikánskú plácu. Radši nech merkuje kamarádú, nech sprejujú sa z teho smradu.

Popol alebo prach, veru tak. Aj percento hore – dole, nečuduj sa milý vole!

PS Nerekla mi ňic, co bych nevjedzel, či netušil, žel, apaticky rezignoval sem a ani sa nevzrušil...