Radu,ktoru ako zena dostanete pri prichode do zahranicia bude hadam zniet : zamestnaj sa ako nanny, stravu mas v rodine, praca je dobre platena, s detmi sa rychlo naucis jazyk. Mas cerstve sily, chod a vydrz, dokial ti zdravy rozum dovoli. Niekto ma od zaciatku stastie iny smolu. Ja som patrila k druhej skupine .Ale dobre i tak. Cosi som sa naucila a teraz si viem o to viac vychutnat spokojnu pracu v cestnej rodine.
Moja prva praca bola s byvanim a vydrzala som tam necely rok. Odisla som na vlastnu ziadost. Spociatku dobra robota sa zmenila na zakaz vychadzania z izby,ked je manzel doma a kedze som mala izbu vedla kuchyne a obyvacky, ostala som niekedy bez pitia a jedla a cakala do noci,az vsetci odidu na druhe poschodie,aby som si co- to vzala. Deti mali ku mne stale blizsi vztah, no odrazu sa mi nesmeli zverovat a v rodine vznikali hadky. Netusila som o co ide. Matka bola ku mne mila a vzdy mi vsetko jemne vysvetlila.Ako i to ze jej manzel neznasa zeny, ze ani o jej dcery neprejavuje zaujem. Plakala. Vraj sa kvoli mne hadaju. Nechapala som, ved ma vobec nevidaval! Nechcela som byt problemom a tak som odisla. Matka sa rozplakala,ked som odchadzala a po prvykrat mi dala financnu odmenu, rucne sity indicky dennik a v hodvabnom vrecusku zabalene kovove zrkadielko, aby som jej odpustila a pamatala na nich. Tak mi este povedala,ze napisala inzerat na novu nanny, aby som nebola prekvapena, lepsie je to od nej pocut, nez neskor vidiet.Hlada si nanny starsiu nad 50rokov. Nic som sa nepytala. Naco aj?
Bala som sa prichodu do NYC,ale tesila zaroven. Konecne som mala sancu najst si pracu,kde po odpracovani hodin mozem ist domov a nie ostavat v rodine. Polske agentury mi slubili pomoc ,no vskutku som len stratila 200$. Pracu som si napokon nasla cez kamarata . Nova rodina sa spociatku zdala byt idealna. Jedno dieta, menej hodin, viac penazi, to vraj preto,lebo sa budem starat len o jedno dieta, cistit dom, vencit psa a ak to bude rodina potrebovat, prisposobim sa jej hodinami. Suhlasila som. Hned v prvy den mi ich pes rozzul nove cizmy. Bola som zasypana slovickom sorry,no domov som sla bosa. Prisposobenie sa hodinami z casu na cas sa zmenilo na kazdodenny ritual a ja som kolkokrat netusila,kedy na druhy den zacinam a kedy koncim.Uz vtedy som si zacala vsimat,ze v rodine nie je vsetko v poriadku. Stavalo sa,ze mi rano o siestej zvonil telefon,aby som cim skor dobehla. Ked som o siedmej dorazila, zistila som,ze ma nepotrebuju,aby som sa "ukryla " na tretom poschodi,ked uz som teda tu a poskladala ciste pradlo alebo ak chcem, mam so zubnou kefkou vycistit plot pred domom. Matku praca nebavila a nie raz som pocula ako sa v telefone vyhovara,ze nepride do prace,lebo je zase bez nanny. Planovali sa odstahovat a tak som zacala pomahat pri upravach domu. Ziarlila ,ak za mnou jej syn chodil . Rozhodla sa preto travit s nim viac casu a kedze dom mal tri poschodia, vzdy sa naslo jedno pre nu a jedno pre mna. Chapala som ju. Povedzme si to na rovinu- i ja by som ziarlila. Nuz som malovala policky, vrtala poistky do skriniek a "suflikov" , brusila steny, zapchavala a zamalovavala diery v nich. O praci nanny takmer nemohlo byt reci. Varila som, plela zahradu, vybavovala postu...maleho som takmer nevidala,len ak sa cosi prihodilo ako ked som jedneho dna dosla do prace a nasla matku rodiny nestastne sediet na posteli.
,,Maly vypil tuto flasticku." Oznamila mi a ukazala na nadobku akehosi lieku v jej dlani.
,,Ideme k doktorovi?"spytam sa.
,,Nie, mala som doma este jednu. Tak som ju vypila celu,aspon budem vediet ako sa maly citi . Ked mi bude zle, budem vediet,ze aj jemu je a pojdeme." Alebo:
,,Maly spadol z postele.Rovno na hlavu.Dufam,ze je v poriadku. Cely cas som ho sledovala ako lezie az spadol. Aka som to matka?"
Nebola som slepa, videla som viac, nez bolo potrebne.V zlych chvilach som si opakovala,ze mala tazke detstvo a to by som ju ako zena mohla chapat. Nepovedala som teda ani slovko, ked sediac na gauci spevavym HA HA HAAA uspavala caj v hrnceku. Vraj je unavena ,ze uz ani nevie co robi. V ten vecer som ostala dlhsie a urobila vsetku robotu. Ked znova otehotnela, odisla nadobro z prace ,plany na odstahovanie padli a ja som bola nepotrebna. Praca sa mi tazko hladala,lebo som mala "zle meno stale meskajucej nanny." No podarilo sa a ja som mala dalsiu smolu. Nova rodina ma potrebovala na desat hodin denne k trom detom. Skoro som pochopila,co sa odo mna chce. Sediet na koberci a hrat sa s detmi co chcu. Vacsinou slo o kartove hry alebo o hranie sa s vodu pri priprave papierovej pizze. Znie to skvele,ale nie je. Uprimne, sla som sa zblaznit. Na cerstvy vzduch som vysla len zriedkavo, povacsinou som ho dostala len po ceste do prace a z prace. Deti si na mna zvykli a matka ma prosila,aby som s nimi ostala. Doma som sa vsak hadavala s priatelom a na celu Ameriku som sa chcela ...
Teraz, musim si poklopat po dreve , mam konecne skvelu rodinu. A hoci mi nedavaju hodiny na cely tyzden a pracujem aj pre inych, som spokojna, hoci unavena. Lutujem uz len ine, ktore este stale hladaju a hocikedy mi zavolaju,aby si poplakali,lebo zjedli arasidove maslo , nezatvorili spravne odtok v umyvadle, nestihli upratat byt za jednu hodinu alebo ich po praci este na polhodinu zdrzia a nikdy im to nepreplatia.
Viem ako sa citia. Je hanba vratit sa domov s kratkym nosom a prazdnym vreckom. Mozno sa chytate za hlavu a cudujete sa, kam az ludia zajdu,len aby si zarobili . Podla mna ma kazdy svoje hranice a vie odkial pokial ,ved napokon, len my zijeme nas zivot a teda je len na nas,ako bude vyzerat. Ja posledne roky nelutujem, hoci sa uz tesim domov....
