O tyrani v domacnosti sa v poslednom case dost hovori. Objavuju sa slogany podporujuce tyrane zeny,aby sa nebali, aby o probleme hovorili, aby sa ozvali a hladali pomoc. Viem,ze takychto rodin je na Slovensku dost. Vo svojom predchadzajucom clanku som vyslovila nazor, ze mnohe tyrane zeny si niekedy taketo manzelstvo same udrzuju. Vyvolalo to niekolko zapornych reakcii a otazok typu,co ja o tyrani viem, ako si dovolujem povedat,ze zeny si nasilnikov hladaju a ze tyranie je mozne prirovnat k anorexii. Lahke je vraj nieco kritizovat ,ked o podstate "preco je to tak" nic neviem.
V prvom rade sa chcem ospravedlnit vsetkym,ktorych som ranila. Po druhe, nepisem o politike,lebo o nej " prd" viem. Napisala som svoj postoj k tyranym zenam,lebo sa ma tema dotyka. Nie som dost odvazna na to,aby som bola konkretna. A nezalezi mi na tom,kolki tomu budu verit a kolki nie. Stojim si za tym,ze mnohe zeny,ktore stagnuju v tyranskom vztahu, to MOZU zmenit. Dovody,preco ostavaju ,su rozne. Jednak su to deti, lebo tie maju pravo mat otca a vyrastat v uplnej rodine, postoj zvedaveho okolia, peniaze, problemy s byvanim, natahovacky s rozvodom, no asi najdolezitejsie - boj so sebou samou ,ked si musite pripustit,ze toto uz lepsie nebude a odchod je jedina moznost. Z pocutia som poznala pribeh zeny, ktorej sa manzel denno denne vyhrazal,ze ju zabije, vyplaty prepijal a doma potom robil poriadky.Rozbijal nabytok, napadal slovne zenu i deti. Ohlasenie na policii nepomahalo,lebo nemala na tele nijake zranenia. Ak by ho aj policia zavrela kvoli nasilnemu spravaniu pod vplyvom alkoholu, zajtra by bol znova doma. Navrh na rozvod odmietal podpisat. Na ulicu ho vyhodit nemohla,dokial by mu vraj nenasla nahradne byvanie. Zena nevedela ako sa hovori - kudy kam. V takom pripade si myslim, hanba nehanba, treba hladat pomoc v utulkoch, v organizaciach urcenym na pomoc tyranym zenam. Ibaze ona tak neurobila,nadalej sama bojuje a ja sa pytam preco? Caka snad na to najhorsie ,co sa moze stat ? No potom uz moze byt neskoro....
Ja viem, lahko sa radi, ked sa vas to netyka.
Moja mama tvrdi,ze zena je silnejsia nez chlap. Ak sa ten pominie, je to ona ,co v izbe drzi tri kuty,muz ma iba jeden a hoci to bude mat tazsie, dokaze sa postarat i o ten stvrty. Tyrana zena ma znicenu psychiku, nijako tomu nepomozu reci, ktore sa zacnu sirit o jej nepodarenom manzelstve, nastanu problemy s byvanim, ako sa postarat o deti,ako ich uzivit,aby mali ,co potrebuju, mozno nemaju kam odist a utulok je daleko od miesta bydliska ,zena si nemoze dovolit stratit pracu a co deti a skola a napokon rozvod a vsetky natahovacky a papierovacky okolo toho. Ibaze ja verim,ze matka to dokaze. A mala by to urobit najma kvoli svojim detom.
Najtazsie vsak podla mna stale ostava "to" rozhodnutie zeny na odchod. Prave toho sa dotyka moj predchadzajuci clanok a tzv.napatie vo vztahu,ktore tyrana zena potrebuje. Ospravedlnujem sa,ze som sa nepostavila len na stranu lutosti. Viem ,a znova sa opakujem,ze to nie je pre tyranu zenu lahke. Ze tam hra dolezitu rolu jej posramotena psychika. No netvrdim,ze su blaznive! Alebo ze im nebodaj netreba pomoct! Prave naopak! Co sa snazim povedat je,ze tieto zeny castokrat pochadzaju z nejako nefungujucej rodiny.Mozno bol otec dokonca tyran. I napriek tomu,ze nasilie neznasaju, imponuju im "tvrdi chlapi". Uznavam, nemusia mat ani tusenia,co sa z chlapa vykluje,ibaze mnohokrat to zial vedia,do coho idu.( spominane podvedome napatie vo vztahu, by napr. zdravo sebavedomu zenu varovalo a zo vztahu by vycuvala hned na zaciatku,kdezto zeny z podobne nefungujucich rodin vo vztahu ostavaju. Podotykam,nemusi byt tomu stale tak) Ony veria,ze chlapa zmenia . Ba dokonca mnohe i po rokoch tyrania svojho muza miluju.
Neodvazim si porovnat psychiku tyranej zeny so psychikou dievcata s anorexiou ako mi bolo vytknute. Je pravda,ze jedna vec je skritizovat vychudnute dievca,ze je sprosta,lebo ma co jest ibaze ona si mysli ,ze kostra je krasna a druha pochopit,ze anorexia je doslova chora mysel a hoci dievca chce,jednoducho NEMOZE nic zjest. Tyrana zena vsak castokrat MOZE ujst. A zase som sa asi dotkla citliveho miesta. Existuju extremy,samozrejme,ale ak zhodnotim situacie tyranych zien,ktore osobne poznam, viem,ze by mohli odist.. Mnohokrat maju podporu rodiny ci priatelov...no rozhodnut sa musia same. Ak uz nic ine, tak deti by mali byt hnacim motorom.
A nakoniec - o tyrani a nasili v rodine sa toho vela pise, televizia sa takisto snazi informovat ludi o tomto probleme a vyzyva zeny,aby sa ozvali,aby sa proti nasiliu bojovalo. Nemyslim si, ze anorexia ma rovnaku podporu. Hoci sa zacinaju objavovat aj clanky o tom,co anorexia je, stale je viac takych ,ktore si " zgustnu' na vychudnutych modelkach a hereckach. Kde je reklamny "shot" pre postihnute dievcata ako - mate problemy s jedenim? S akceptovanim seba samej, nenavidite svoje telo,nechcete zit? Nie ste same,zavolajte, telefonicka linka s cislom..... je tu pre vas. ?
Anorekticky, bulimicky, tyrane zeny....nikoho z nich nepovazujem za blazna alebo nehodneho pomoci. A tyranym zenam odkazujem,ze lepsie je zit v neuplnej ale zato v spokojnej rodine a nech to vyzera spociatku akokolvek tazko, da sa to. Vela stastia!
