Ako sa mi zrodila babka

Ak by som chcela zartovat, povedala by som,ze sa rodil tazko. Polymerova hlina, od vianoc ulozena v igelitovom sacku , bola tvrda a nepoddajna. Boleli ma prsty, stipali dlane, ked som ju ako tak pripravila na tvorbu. Napokon mi trvalo neuveritelne tri hodiny, kym som vymodelovala hlavu a koncatiny. Unadavala som sa ako nikdy predtym. Kricala aj plakala. Divala sa na ruky a vinila ich z neschopnosti, zatial co hlina si veselo praskala.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

Takmer nikdy neviem, kde ma ruky zavedu. Aku taku predstavu sice mam,no vysledok je vacsinou na hony vzdialeny. Aj preto mam cely proces tvorenia tak rada. Popri 10 hodinach v praci som na seba pysna, ked si este najdem 2-3 na tvorbu. Jeden den na hlinu, druhy na farbenie, dalsie na saty... Kazdy sa svojim sposobom podpise na babke. Pre mna je radostou sledovat, ako sa meni. Niekedy mam ozaj pocit,ze vytvaram cosi zive. Kedysi, ked som este bola mala, som verila,ze hracky ziju. Zobudzali sa, ked som ja tvrdo spala. Preto som ich nikdy nevidela. Moje detstvo sa uz davno kamsi vyparilo , no cosi vo mne stale veri v tu rozpravkovu krajinu. Myslim, ze ak v nu raz prestanem verit, skoncim s mojimi babkami.