Rano som si privstala.Vedela som,ze poobede musim ist do prace ,casu som teda nemala nazvys. Vykaslala som sa na sobotne upratovanie a hoci nie som nijaky fotograf, zobrala som svoj digitak a rozhodla sa trosku prejst. I doma som tak zvykla. Sice nie s fotakom ale s nakupnymi taskami a nie sama ale s mamkou, s ktorou sme za tie tri hodinky stojac v rade na cerstvu zeleninu ci masove vyrobky,aby mal otec dobru salamu do roboty, stihli pretrkotat o vsetkom moznom. Teraz mi chyba domov, no som si viac nez ista, ze az tam budem, pride mi naopak z casu na cas smutno za Brooklynom a celym NY vobec. A mozno si spomeniem aj na tuto sobotu.....
Uprimne, nevedela som,kam ist. Byvam v krasnej casti Brooklynu plnej umelcov a mladych rodiniek. Poznam ju naspamat, takmer niet co objavovat. No len co sa otepli, zvyknu sa na schodoch rozlozit obyvatelia domov pre nich uz s nepotrebnymi vecami. ,,Co ak budem mat stastie a nejakeho takeho stretnem?"pomyslela som si. Priznam sa, tych par dollarov ,co som mala v penazenke ma troska svrbeli a rada by som si po odpracovanom tyzdni urobila radost. V poulicnych vypredajoch kupite za babku krasne stare veci. A ja milujem starinu,lebo ma spomienky. Vedela som,ze coskoro sa otvori blsi trh na druhej ulici,ale cakat sa mi nechcelo. Chcelo sa mi kracat.,,Ved ak nic nenajdem, aspon pokecam s rodinkou na telefone a chytim si par spomienok. "A ako prvy mi zapozoval hunaty psik.,,este chvilu vydrz,majitel nebude nakupovat cely den..."
Toto je vyklad obchodu pre mamicky. To len tak....dobre nie?
Jeeeej, mala stastie.Tak toto ten poulicny predaj,co som spominala. A stary pan mal cosi aj pre mna. Kupila som si velku drevenu varesku a vidlicku, luskacik na orechy, vlastne tie som kupila dva, mamka mi v telefone stihla prezradit ,ze take "luskace" su doma drahe a za jeden dollar? To sa oplati. A pretoze zeny su marnotratne a najviac potesi nepotrene, kupila som si rucne zdobenu plechovu krabicku na...ja ani neviem naco?!
S pokladmi v kabelke sa mi odchadzalo radostnejsie.
...ja viem, nepatri sa....bez opytania,ale ked ujo vyzeral tak fotogenicky...Zbieral snad stare papiere?
I tak vyzeraju male obchodiky v Park Slope. No nie su to krasne farby?
Na piatej avenue je atmosfera troska ina. To uz len kvoli tomu,ze je tu viac Spanielov. No ja osobne ju mam rada. Nie je taka noblesna a viac vonia domovom....
Spojenie so Slovenskom mi skoncilo. Zato sa mi ozval priatel,ci nedojdem na Manhattan. ,,A preco nie? Na karte isto este mam 4$ na cestu tam i naspat. A napokon, na Manhattne som uz dlhooooo nebola. "
Toto ma privitalo,len co som vystupila z metra.Esteze som mala fotak zapnuty. [Hoci..., neskor som este stretla jedneho bezdomovca,no dokial sa mi fotak nastavil, chlap si zakryl tvar. Najskor som si myslela,ze sa len "skrabe", no on sa kryl predo mnou. Mrzi ma to, ani ja nemam rada,ked upratujem a ktosi sa na mna diva...nie to este foti.Prepac...]
Tam ta ta daaaam- dalsie trhovisko,no tentokrat v manhattenskom style hned na Union Square.Do stretnutia s priatelom som mala este par minut k dobru...Tak som sa sla pokochat. ,,Ovonaj, nehanbi sa! No nevonia to krasne?" pytal sa ma predavac.
Nuz, Brooklyn a jeho "stare veci" to nie su, ani Spanielov tam nebolo nevidno..,ale nereptala som. Vsetko ma svoje caro.....
Od fotiek, obrazov, rucne malovanych triciek, tu mozete kupit domaci chlebik , huby, pecene muffins a ine kolaciky, vlnu na pletenie, ryby, ovocie a zeleninu... Bolo to vsak trocha drahe na moju penazenku....
Reklama musi byt...vzdy a vsade....
No a nezabudlo sa ani na dobrocinne akcie. Podla mna, je to skvela myslienka takto hladat novy domov pre opustenych stvronohych priatelov cloveka. Obcas maju aj macky, no nie v tuto sobotu. Skoda, ja uz jedneho kocura mam[tiez som si ho adoptovala od polskej rodiny odchazdajucej domov] a psa si dovolit nemozem. Ale hadam sa najdu taki co mozu a pomozu...
To uz ale dosiel aj priatel. V jednom zo stankou sme si kupili od ruskeho umelca drobne magnetky na chladnicku a ponahlali sme sa najest. O par hodin musim byt v praci. Tak sme sa vratili. No prv, nez sme vstupili do podchodu na metro, priatel do mna drgol:,,Aha, toho si odfot. On je fotogenicky! Cernoch s bielymi vlasmi..." A mal pravdu. Navyse moj fotak nikomu nevadil.
Este pred nastupom do metra sme sa potesili indianskou hudbou,ale len na minutku, cas sa mi kratil ....
A boli sme naspat "doma". a toto kreslo som cvakla naschval, aby som vam ukazala ako sa "obcas"nakupuje na Brooklyne. Ludia tu vyhodia hocico, castokrat velmi zachovale alebo uplne nove veci. I my tak mame zariadeny byt.Spociatku som sa hanbila, to Americania ma naucili,ze na hanbu tu nieto miesta. Vidis, paci sa ti, ber. Ak nevezmes ty, vezme iny. Zial, toto kreslo tam muselo ostat.... My sme este mali dobrych 30 minut chodze domov a chcelo sa nam prejst ,ked uz sa tak zjarnieva..., a take kreslo nie je ako kabelka, pod rameno a ides. Mozno nabuduce,ked budem mat volno cely den.....
