Slzy mi tečú po tvári štyridsiatysiedmykrát, ako tak znovu sledujem vtáčiky v záverečnej scéne kultového filmu z roku 1999; vtáčiky v klietke, na ktorú hľadí Michael Beran stvárňujúci postavu Michala Šebku, vtáčiky stelesňujúce Československo oklieštené silami Západu a Východu. "Slunečnej hrob" od českej rockovej kapely Blue Effect hučí na plné pecky a kdesi v mojom podvedomí sa vynára predstava absurdne realistickej situácie: Pán Jan Hřebejk pokojne čelí producentom, pánom Borovanovi a Trojanovi:
"Tak vy nám tu teda tvrdíte, že dokážete nakrútiť film, ktorý ukáže na kamere tri rôzne pokusy o samovraždu, post-traumatickú stresovú poruchu obete nacistického výsluchu a väzenia, slovné týranie ženy a dcéry touto obeťou a príchod Ruských vojsk do Československa v šesťdesiatom ôsmom - a diváci sa budú smiať? Budú nostalgickí, dokonca film označia za Vianočnú klasiku?"
"Jasné, že dokážem," usmieva sa sebavedome pán Hřebejk.
Pri zhliadnutí úvodnej scény sa mi Michalov dôvod jeho pokusu o samovraždu vždy zdal absolútne jasný. Nepomenoval ho Michalov hlas, v roli rozprávača, dostatočne jednoznačne?
"Boli Vianoce 1967, tiahlo mi na 16 rokov, bol som beznádejne zamilovaný a chcelo sa mi umrieť."
Na jednej strane už vtedy v roku 1999, v 15tich, mi pripadalo nepotrebné hľadať inú príčinu okrem Michalovho očividného zamilovania do susedky, ktorá má žiaľ záujem o niekoho iného. Nie je to dostatočný dôvod? Avšak ... je tu to slovíčko "a". Bol som beznádejne zamilovaný ... "a" chcelo sa mi umrieť. Michal nehovorí "a preto sa mi chcelo umrieť" ... Hovorí iba "a".
Scéna paradoxne uberá otáčky a informuje nás, že napriek neveselej úvodnej vete a záberu na neplnoletého chlapca so slučkou v rukách ešte tu nie je zatiaľ pre nás dôvod na paniku. Pán Hřebejk tento relatívny kľud, s ktorým vstupujeme do filmu dosiahol najmä tromi spôsobmi:
- Hudba je velmi jemná, pokojná a podozrivo nostalgická. Tóny nám záhadne pripomínajú detstvo, alebo aspoň piesne a filmy ktoré v našom detstve leteli.
- Pokus skočiť so slučkou na krku chlapec realizuje s chytením nosa, akoby skúšal skočiť do vody, čo pôsobí trošku absurdne, až humorne.
- Pokus sa nevydarí, chlapec končí v troskách altánku ale očividne fyzicky v poriadku, a dievčine ktorá je údajne príčinou jeho trápenia ako prvé hovorí "šťastné a veselé", zatial čo jej okomentovanie situácie je kľudne vyslovené "čo blbneš" a snaha pomôcť mu von z trosiek.
Divák teda naberá pocit kľudu, až pohody bežne súvisiacej s pozeraním českých komédií. Dnes sa zarazene pýtam, či nie je trošku urýchlené až neúctivé voči pánovi režisérovi ako aj voči každému mladému človeku, ktorý podobné myšlienky a pokusy siahnuť si na život už za sebou má, pripisovať Michalov aktívny pokus opustiť tento svet iba obyčajnému zamilovaniu do niekoho, kto sa zamiloval inde. Nie je to predsa len slabý dôvod, nie je nešťastné zamilovanie niečo, čo v puberte zažíva väčšina ľudí?
A ako sa tak pozorne prizerám obľúbeným, ľudským, realistickým postavám majstrovsky stvárneným umelcami, ktorým na filme tak veľmi záležalo, prichádzam k záveru, že jedno z nesmierne dôležitých posolstiev filmu sa skrýva v otázke:
Prečo Michal?
Už v puberte mi nebolo jasné, prečo skúšal odísť zo sveta ten druhýkrát, cez elektrický sporák, keď mal pred sebou predsa celý rok možností skúšať Jindrišku zbaliť zatiaľ čo jej priateľ je daľeko v Amerike.
Kandidáti na pokus o samovraždu sú vo filme viacerí. V prvom rade sklamaní v láske či v zamilovaní: Je tu Jindriška, Michalova rovesníčka, očividne zamilovaná do svojho partnera Eliena, ktorý chodí do školy spolu s ňou aj Michalom, ale rodičov má vo Washingtone. Elien Jindriške oznámi, že odchádza na rok za rodičmi, avšak pri odchode do domu Jindriška zastaví vo vchodových dverách a počuje Elienovo priznanie Michalovi. Elien v skutočnosti nevie, na akú dlhú dobu do USA odchádza. Jindriška je v nasledujúcej scéne počas rodinnej oslavy smutná. Taktiež sa vyrovnáva so smrťou milovanej matky, pani Vilmy (Emília Vášaryová) a aj počas oslavy so smútkom trávi čas v skrini plnej matkinho oblečenia. Ale nič v žiadnej scéne filmu nenaznačuje, žeby zvažovala siahnuť si na život.
Potom tu je samotný Elien o ktorého vnútornom svete vieme dosť málo. Vekovo je blízko Michalovi a Jindriške, pravdepodobne ešte tiež nie je dospelý. Čiastočne sa zrejme priatelí s Michalom. Zdá sa byť zamilovaný do Jindrišky - film neukazuje nič, čo by tomuto faktu protirečilo. Elien priznáva pred Michalom, že nevie, na ako dlho odchádza za more. Vie teda, že pravdepodobne stráca dievča, ktoré miluje, možno navždy. Avšak v záverečnom monológu počujeme Michalovu vetu: "Nielen Elien sa nevrátil ... " Máme teda informáciu, že Elienov odchod do USA zrejme nastal. Film v ničom nenaznačuje, že by si Elien skúšal siahnuť na život.
Zo staršej generácie je tu Michalova teta, sestra jeho matky, učiteľka Eva (herečka Eva Holubová). Film neobjasňuje či je ako slobodná matka rozvedená, alebo vdova, ale očividne žije so synom sama a hľadá si partnera. Napriek tomu, že sa jej zo začiatku veľmi nedarí, je celkovo milá, správa sa k synovi láskavo a pokusy o samovraždu u nej nevidíme.
Podobne žiadne pokusy nie sú ukázané ani u učiteľa Sašu Mašláňa, ktorého hrá Jaroslav Dušek, hoci Saša sa musí vyrovnať s odmietnutím od Evy.
Jindriškin otec, pán Kraus (Jiří Kodet) je pre mňa osobne rozhodne prvý kandidát na pokus vziať si život, ak už treba o tak temnej téme uvažovať (a domnievam sa, že pán Hřebejk od diváka takéto uvažovanie očakáva, keďže sa k tejto téme vrátil k filmu trikrát).
Jindřich Kraus v záchvate hnevu kričí, že ho vypočúvali nacisti, a neskôr že v nacistickom väzení strávil roky. Iracionálne vybuchuje a kričí na ženu za to, že dala najavo, že jej je fyzicky zle. Na dcéru kričí za to, že nehrá dokonale na klavír, a za to, že sa smeje keď robí chybu. Pán Kraus dokonca dcéru nazýva podpriemernou, a "prznitelkou", čiže štetkou, ľahkou ženou, a to prv ako Jindriška podľa všetkého vôbec prišla o panenstvo. Nesúhlas o názve jedla na prvý sviatok vianočný (Boží hod) vedie od útokov na dcéru a obvinenie manželky za to, že mu nedala syna namiesto dcéry až ku konfliktu so susedom ktorý sa nachádza v úplne inom byte. Táto scéna je divákmi prevažne považovaná za humornú, a v puberte sme sa aj my v rodine a v škole na nej často smiali.
Avšak pán Kraus nikdy nejaví známky samovražedných myšlienok a nikdy u neho nedochádza k jasnému sebapoškodzovaniu.
Odpoveď na otázku prečo práve Michal, nie je komplikovaná.
Je však často divákmi prehliadaná, stratená v záchvatoch smiechu nad hereckými výkonami Miroslava Donutila, Boleka Polívku a ostatných hercov.
Prečo teda vyššie vymenované postavy neskúšajú vziať si život, ale Michal áno - a dvakrát?
Elien pravidelne čaká na telefonáty od rodičov na pošte a teší sa na ne, do počúvadla odpovedá s entuziazmom. Pozvánku do Washingtonu prijíma bez dlhého váhania. Má teda v rodičoch oporu, alebo prinajmenšom ich tak vníma. Nie je na svete sám, jeho svet nie je závislý výlučne iba na Jindriške a nezrúti sa bez nej.
Jindriška má za sebou približne 16 rokov aktívnej emocionálnej podpory od svojej mamy. V scéne kde sú samy dve nad fotkami je nepopierateľné, že Jindriška nepochybuje o svojej hodnote v očiach mamy, o tom, že je milovaná a hodná lásky, a to bez ohľadu na to, čo tvrdí jej otec. Dlhé roky neustáleho bezpečia v nielen náručí ale aj v slovách láskavej mamy sú investícia, z ktorej dieťa môže neskôr čerpať, aj ak sa už musí bez chápavého rodiča zaobísť. Po matkinej smrti trúchli a smúti, ale očividne začína chápať, že sú s otcom odkázaní jeden na druhého, je k otcovi prívetivejšia - možno aj s vedomím, že jej matka by si to tak priala. Neskôr prichádza do domu nová otcova partnerka, ktorú Jindriška pozná, a ktorej dostatočne dôveruje.
Pani učiteľka Eva má samozrejme zodpovednosť za svojho syna Péťu, ktorého očividne ľúbi, ale má aj veľkú oporu vo svojej sestre, s ktorou si vymieňajú dôvernosti pri cigarete v kúpeľni. Nie je sama, keď sa potrebuje podeliť o svoje starosti.
Saša je len v niekoľkých scénach bez Evy. Vidíme aký je odporne arogantný k Michalovi a ako bez príčiny tyká pánovi Krausovi keď ho náhodne stretne na chodbe. Vieme ale aj, že sa mu páčil výlet do hlavného mesta Ukrajiny, že sa zrejme vyžíva v ponižovaní študentov mimo školy a že na záver filmu je v práci povýšený - tieto fakty naznačujú, že vo svojom dospelom živote má aj iné záľuby a ciele okrem Evy. Netvrdím, že sú všetky rovnako zdravé, alebo pozitívne, ale nemám nič proti jeho cestovaniu.
Pán Kraus má nesmiernie trpezlivú a milujúcu manželku. Fanúšikovia filmu nie sú celkom jednotní v názoroch na to, či pani Vilma nemala náhodu od neho odísť už pred začiatkom filmu v záujme vlastného zdravia. Rozhodne je ale pre neho oporou. Po jej smrti, ktorú nesie ťažko, aktívne hľadá rodičovské združenie pre Jindriškinu triedu - film nám teda ukazuje, že je ochotný zastúpiť dcére matku najlepšie ako vie. Zrejme sa taktiež drží myšlienky, že by si to jeho žena tak bola priala, a to môže byť silnou motiváciou. Čoskoro stretáva novú partnerku a s ňou aj možnosť byť otcom aj chlapcovi, čo si podľa vlastných slov vždy prial. Napriek ťažkej nevyliečenej traume, ktorú si nesie z vojny, má teda takmer stále v živote rôzne opory, alebo, moderne povedané, má "zdroje".
Michal je sám.
Otec, Bohouš Šebek, venuje Michalovi pozornosť, ale takmer výlučne negatívnu. V nervozite nemá problém povedať mu "Ja ťa zabijem ty parchant", naháňa ho a vyhráža sa mu verejne pred ľuďmi po informácii, že došlo ku konfliktu s učiteľom Sašom, nemá záujem spýtať sa Michala najskôr ako situácia prebiehala, okamžite na Michala útočí po tom ako sa mu Uzlinka vysmievala za zlomené srdce. Michalove osobné pocity sú v rodine na poslednom mieste, dokonca až za pocitmi jeho sestry. Spôsob akým Bohouš
s Michalom jedná sa niektorým divákom zdá "normálny", alebo "bežný", avšak režisér nesúhlasí.
Režisér nám ukazuje iný prístup k synovi, ktorý má pani Eva k Péťovi - rozhodne oveľa menej agresívny.
Mimo rodičov nemá Michal žiadnu oporu. Jindriška a Elien sa očividne snažia s Michalom kamarátiť, ale fakt, že spolu chodia a vedia o jeho záujme o Jindrišku ich vzťahy komplikuje. Navyše, tak ako jeho sestra sú ešte neplnoletí a tak ani oni dvaja, ani Uzlinka, nevedia odhadnúť, čo Michal potrebuje.
Babička Šebková (Stella Zázvorková) Michala absolútne ignoruje - za celý film mu nepovie ani slovko, zatiaľ čo na Uzlinku sa milo usmeje, reagujúc na Uzlinkino vianočné prianie.
Eva je zaneprázdnená vlastným životom a starosťou o vlastného syna.
Strýko Václav by mohol byť práve tou pomocou ktorú Michal potrebuje. Pri príchode do bytu a na scénu Michala osloví "mládežníku!", dá mu zo žartu vlastný klobúk a šál a požiada ho aby pre zábavu zaspieval koledu. Michal začne z recesie spievať,
ale jeho otec ho udrie po tvári a okamžite prehlási, že tento žart je politická provokácia. Ako následok strýko Václav od tejto chvíle už venuje pozornosť po zvyšok filmu výlučne iba svojmu bratovi a ostatným. Možno tak trochu chápe, že akákoľvek pozitívna pozornosť Michalovi by mohla brata rozčúliť?
Je mi takmer do plaču pri myšlienke, že strýko ignoruje svojho synovca, len aby nevytočil jeho otca.
Michalova matka Marie Šebková (Simona Stašová) mu za celý film povie jednu jedinú vetu a to výčitku: vyhodí mu na oči, že mu radila nejazdiť na bicykli na ľade. Neprejaví súcit ohľadne toho, že sa poranil (v skutočnosti nespadol pre ľad na ceste, ale preto že ho skútrom zhodil z bicykla Elien) a nezastaví svoju mladšiu dcéru, ktorá sa vzápätí Michalovi vysmieva pre jeho zlomené srdce.
Pani Šebková objíma svoju dcéru Lidunku ktorú volajú aj Uzlinka, počas pokusu manžela Bohouša (Miroslav Donutil) zadržať dych zatiaľ čo ho strýko Václav (Bolek Polívka) sleduje. Prvý skutok lásky prejaví Marie Šebková voči Michalovi až keď ho vidí s hlavou v elektrickom sporáku pri snahe zabiť sa.
(Živiť dieťa jedlom a dávať mu oblečenie a bývanie nie sú skutky lásky, ale iba skutky povinnosti pred zákonom.)
Režisér navyše odpovedá na Bohoušov spôsob a na ignorovanie dieťaťa matkou dvomi pokusmi tohto dieťaťa o samovraždu.
Pán režisér nás varoval v roku 1999 a varovanie ostáva.
Čo nerobiť, ak nechceme u dieťaťa dva pokusy o samovraždu ... v reálnom živote sa niekedy podaria.
A už mi ostáva len otázka na záver.
Bohouš Šebek má milujúcu ženu, deti, ktoré ho potrebujú, a brata aj matku, ktorí ho majú radi.
Prečo sa na konci filmu teda pokúsil zabiť on?
