Skôr ako sa dozvieme o Rómskej osade Kováčikové na Myjave, Jozef Kroner vojde do šenku, lebo, ako vravia jeho manželka i sváko Kvasnica, vraj sváko Ragan sa musia pri každom šenku pristaviť. Teda oni nie, ale jejich šimel. Teda vlastne, to by sme a snaj už mohli poznať, že to neni šimel, ale kobulka.
Sváko Ragan vojde v tmavom kabátci podrichtára do krčmy plnej vyparádených mužov – mužov vo svetlých farbách, čipkách, vyšívaných vestách, vysokých čižmách. Krčmár so slovenčinou čistejšou než Brezovan Ragan očividne sváka pozná.
V celej krčme je, zdá sa, iba jeden voľný stôl. Dosť široký aj pre troch hodujúcich. Stôl poloprázdny, obsadený iba ošumelým Gejzom, ktorý v miestnosti plnej sviatočne odetých chlapov nápadne vyčnieva. „Posaďte sa, pán Ragan". Ivan Krajíček nasleduje, rovnako ako všetci herci vo filme, jazykový koučing a vlastným šálom stôl aj stoličku narýchlo utiera. Či Rómovia ozaj mali jeho prízvuk v 1920tych a 1930tych rokoch na Slovensku, to vedelo s istotou potvrdiť iba zopár ľudí počas nakrúcania v roku 1976.
Sváko Ragan si sadne spolu s Gejzom za stôl, hoci očividne nikto iný pri ňom sedieť nechce.
Začína hlavná zápletka; Čechovova zbraň už prišla na scénu skôr, keď svákova žena zahliadla podozrivého kurenčiara na jarmeku vo Vrbovém, avšak až teraz zistíme o čo pôjde v hlavnom deji filmu. Sváko Ragan sa dozvedá, že záhadný kmín kradne kurence po blízkom okolí na Myjavských Kopaniciach. Gejza slúži divákovi ako trik pre odvedenie pozornosti, nesprávna stopa, po anglicky red herring, pretože divák ho môže už v tejto chvíli začať podozrievať. Neskôr, keď vajda skúsi vinu hodiť na nevinného Gejzu, podozrenie sa u diváka zvýši po druhýkrát.
Ako v každej správnej americkej detektívke, aj sváko Ragan pri vyšetrovaní a pátraní po páchateľovi pozastaví dej aby si zatancoval s pôvabnými ženami. Na Kováčikovom totiž Heda Melicherová, krásavica stvárňujúca Gejzovu manželku, s obyvateľkami osady a s pánom Raganom tancuje, flirtuje a spieva skomolenú verziu čardášu „Hopp te zsiga!“.
Sváko Ragan očividne rád žartuje, hovorí vtipy často aj verejne pred skupinami ľudi, a taktiež rád tancuje, pije, spieva a počúva hudbu. Už v prvej Gejzovej scéne, v šenku, Gejza zahrá zopár tónov na husliach a Jozef Kroner okamžite reaguje rukami aj trupom a úsmevom, zjavne mu je do skoku.
Je prinajmenšom zvláštne, že Gejza si neodpustí v krčme poznámku o vajdovi: „On neni cigán. On len tak vyzerá. Veď on ani pekne po cigánsky vyprávať nevie.“
Dozvedáme sa tiež, že vajda sedel za lúpežné prepadnutie, krádeže, ale z Dolnej Zeme utiekol lebo spáchal krvnú pomstu.
Tragický „vtip“ nasleduje po Gejzovom ozname, že vajda bol zvolený Rómami na Kováčikovom pretože on jediný vie čítať i písať – a vraj sa to naučil v Leopoldove. Gejza pokračuje sľubom, že sa to tiež nechá vyučiť, keď ho najbližšie zavrú.
Sváko Ragan je vzdelaný, šikovný, múdry, veselý a neštíti sa nielen sedieť s Gejzom ale aj sa s ním podeliť o nové Modranské, z nového súdka, na ktoré sa sám tak veľmi tešil. „Šak aj ty si remeselník. A my remeselníci musíme držať pokope.“
Gejza nemá v živote možnosti dostať sa do žiadnej podobnej školy, do akej chodil pán Ragan. Nádej na vyššie vzdelanie vidí iba vo väzení.
Raganov dar však oceňuje narovinu: „Oni sú človek. Dobrý a statečný človek.“
Informácia, že Rómovia nemajú veľa možností naučiť sa čítať a písať, pokiaľ sa nedostanú do väzenia, že samotné väzenie je pre nich vlastne krok k vzdelaniu ktorý im na slobode nie je dostupný, je možno pre diváka zdrvujúca, a možno akosi zmätočná, keďže film neobjasňuje dôvod ich oddelenia od zvyšku Kopaničiarov.
Sváko Ragan však má viac šťastia - narodil sa do rodiny a kultúry,
kde mal určitý prístup k vzdelaniu, zrejme vyššiemu než dokonca i vačšina belochov v jeho okolí. Tento fakt vidíme napríklad aj v jeho úspešnom humornom predstieraní, že budík sa dá použiť ako telefón a Zuzana Kronerová s Ondrom Jariabkom mu na to naletia.
(Zaujímavá predpoveď budúcnosti. Kto dnes nemá na mobile budík?)
Scéna končí Raganovou otázkou a príležitosťou pre Gejzu prehlásiť, že on kurence veru nekradne: „Ja som muzikant.“
Hoci Sváko Ragan miluje umenie, jednak ako humorista a komediant, jednak má rád tanec a hudbu, a hoci tiež holduje alkoholu, nie on ale Rómovia su za tieto záľuby odsudzovaní.
Po takmer 4 minútovom hudobnom čísle, so spevom a tancom Hedy Melicherovej, totiž Vajda, ktorý údajne nie je Róm, komentuje: „Len by to tancovalo, pilo, a robiť, ha...“
Tieto slová popisujú výstižne sváka Ragana samotného, hoci sa robote tak úplne nevyhýba. Film ale hneď v úvode prezrádza skrz sváka Kvasnicu, že keď pána Ragana treba na úradný výkon, on sa cestou z jarmeku vo Vrbovom zdržuje a pristavuje pri každom šenku.
Gejza sa tak isto práci nevyhýba – v krčme sa zastavil po predávaní klincov a reťazí. Sváko Ragan sa ho pýta, či hral na svadbe, alebo na pohrebe, čo naznačuje, že muzikanstké zákazky Gejza má.
Priateľstvo pána Ragana a Gejzu navyše pokračuje až do záverečného filmu našej slávnej trilógie.
Je neľahké odhadnúť, či sa sváko Ragan snaží udržiavat dobré vzťahy s Rómskou komunitou za účelom rýchleho prístupu k rôznym potrebným informáciám, alebo či je, ako sám vraví, ozaj iba „smadný“.
Možno je skutočne dobrý a statočný človek, akým ho nazval Gejza. Možno je odolný voči predsudkom a narozdiel od ostatných ľudí v hostinci nemá problém sedieť za stolom spolu s Rómom.
Možno svákove rozhodnutia povstali z podobných pohnútok režiséra Martina Ťapáka, ako aj režisérova voľba priniesť do filmu takmer celé 4 minúty maďarského cigánskeho spevu, kostýmov, a tanca.
