Táto pieseň mi prišla neškodná. Ba dokonca sme na ňu vtipne tancovali s kamarátkami - tá fráza "raz príde čas" sa priam núkala na parodovanie. Napodobňovali sme pri nej chôdzu prstami a "čas" ukázaním na hodinky na zápästí ...
Zdalo sa nám, že je to iba spoveď neškodného zamilovaného muža.
"Povedz mi prosím dokedy mám čakať
Kým povieš mi svoje áno
Ako zlodej zakrádam sa v noci
Mrznem pod tvojou bránou"
... Ak nám partner/partnerka/objekt nášho záujmu nepovedal áno, možno by sme sa mali pozastaviť a spýtať sa, prečo v noci bez povolenia majiteľa domu stojíme pred jeho bránou?
Ako sa má cítiť takto žena (alebo aj muž) bezpečne, vo vlastnom dome, vediac, že je sledovaná/sledovaný?
Vie, že nemôže v pokoji ani napríklad vyniesť smeti, nemôže si pri bráne zapáliť cigaretu ...
Prečo takto obťažujeme toho človeka?
"A verím v silu telepatie
A viem, že počúvaš moju spoveď
Tak otvor bránu, lebo ju rozbijem
Ja nechcem nič len tvoju odpoveď"
Vyhrážanie sa násilím, poškodením majetku. Ak nám niekto nedáva "áno" ... prečo nerešpektujeme, že druhý človek potrebuje čas a priestor?
A navyše si tiež namýšľame telepatiu. Myslíme si, že druhý človek určite vie, čo beží našou hlavou - je to zdravé, že to predpokladáme? Nie je zdravšie skôr rozumieť, že ľudia sú veľmi rozdielni a každý rozmýšľa a cíti ináč?
"Poznáš ten pocit, keď muž podchladený
Čaká kvôli žene do rána
Jasné že nie, to ste vy ženy
Ste chladné a pevnejšie ako tá brána"
... Prečo hádžeme vinu za svoje pocity na všetky ženy? Tisícky neznámych nevinných ľudí, žien, alebo mužov, ktorí sa snažia, pokiaľ možno, nikomu neublížiť - prečo to robíme?
Navyše, čo nesprávne robí táto žena?
Chce bezpečne spať u seba doma vo vlastnej izbe? Nevie sama seba prinútiť zamilovať sa do muža, ktorý chodí v noci špehovať jej rodinu?
Nikto nám nekáže stáť vonku v zime pri jej dome.
Poďme sa zohriať domov ... A prečo nadávať na všetky ženy? Vačšinu z nich ani nepoznáme.
... ako sa pri tebe, ty nahnevaný spevák, môže ľudská bytosť, žena, cítiť bezpečne?
"Raz príde čas, kedy budeš ma ľúbiť
Ja viem, že sa dočkám a ty povieš áno
Spravím ťa šťastnou, to Ti viem sľúbiť
Ak dnes večer nie, ja prídem zas ráno
Tak odpovedz prosím: buď nie, alebo áno"
A tu si spevák v chlade a v noci pred cudzím domom protirečí. Chce odpoveď, alebo naopak práveže nedáva "milovanej žene" slobodu a trvá na tom, že táto ľudská bytosť musí povedať iba a výlučne "áno"?
Na sto percent príde čas,
keď nás ten človek tam hore v tej izbe bude istotne ľúbiť, inú možnosť nemá?
Vyhrážame sa, že znovu prídeme, "zas ráno"?
Aby sa žena bála vyjsť z domu ...
"Spravím ťa šťastnou, to ti viem sľúbiť" - zaujímavá voľba slov. Sľúbiť vie, ale dodržať sľub zrejme nedokáže, keďže druhému človeku diktuje, ako sa má človek rozhodnúť.
Nedostatok slobody je šťastie?
"Tak si to predstav, že vyleziem hore
A naše telá splynú v jedno
Čo ma je po tom, že sú vaši doma
Mne je už teraz všetko jedno"
Dievča, volaj políciu, chce sa vlámať a znásilniť ťa.
Ak sú jej rodičia doma, je to bezpečnejšia situácia, ale aj v takom prípade platí, že on sa vyhráža. Vraj mu je všetko jedno.
"Tak odpovedz prosím
Buď nie, alebo áno!"
Ak nám človek, ktorý je objekt nášho záujmu neodpovedá, tak sú tu dve možnosti:
1.) Buď potrebuje čas a priestor a to jednoducho musíme rešpektovať
2.) Bojí sa povedať nám NIE, pretože už vie, že máme tendenciu
nerešpektovať hranice,
obťažovať v noci,
obviňovať celé pohlavie,
... to prezrádzame o sebe v tomto texte.
