Pred dvadsiatimi rokmi bola neplnoletá Martina Schindlerová v známej súťaži, a Nový Čas ju teda posadil pred čet s celým Slovenskom, aby odpovedala priamo na otázky od „fanúšikov“, ktorí boli v tej chvíli online. Tí si, samozrejme, anonymne mohli dovoliť napísať jej čokoľvek, bez ohľadu na to, ako sa tínedžerka bude pritom cítiť.
Pornografia s neplnoletými ľuďmi sa neveľmi trestala, takže Photoshop bol často využitý na vytváranie nahých fotografií tohto dievčaťa, ktoré ešte nemalo právo voliť ani šoférovať.
Slovenský internet sa radostne vyžíval vo výsmechu mentálne postihnutým ľuďom zo Superstar. Smial sa aj tým, ktorí sa pokúsili po castingu o samovraždu. Výhovorky, že veď nemali do tej súťaže ísť, keď sa im nepáči, že boli verejne ponížení a teraz sú šikanovaní celým Slovenskom cez e-mail, aj na ulici, boli všadeprítomné.
O rok neskôr, v roku 2006, sa mi jedna Američanka vysťažovala, ako sa bojí, že jej dieťa sa z vojenského zásahu v Iraku nevráti, alebo tam možno nechá končatinu, a aké nefér je, že Bush Američanov oklamal, aby ich do Iraku dostal, vraj mu nemali veriť.
Freddie Mercury nebol prvou ani jedinou obeťou krízy AIDS v 80tych rokoch.
Sériový vrah Jeffrey Dahmer pred takmer štyridsiatimi rokmi zabíjal hlavne chudobných mužov zo menšín, ktoré polícia neveľmi ochraňovala. Policajti odišli a ponechali mu napospas neplnoletého mladíka krátko po tom, ako ich susedia privolali.
Obete Charlesa Mansona, vrátane tehotnej ženy, boli zavraždené v 60tych rokoch mladými ľuďmi, ktorých úspešne zviedol ako vodca sekty. „Communes“, komúny, teda spoločenstvá, kde ľudia zdieľali na malom úseku spoločný majetok a občas mali vodcu, boli ako sekty v tej dobe v Spojených štátoch rozšírené a tragédií ktoré nasledovali, nebolo málo.
Bosnianska vojna bol medzinárodný ozbrojený konflikt, ktorý sa odohral v Bosne a Hercegovine v rokoch 1992 až 1995, po niekoľkých skorších násilných incidentoch. V škole sme deťom z tej oblasti posielali darčeky na pomoc. Ale tiež medzi nami koloval vtip, výsmech tým deťom.
Veteráni z vietnamskej vojny, bez končatín, s posttraumatickou stresovou poruchou, sa povaľovali po uliciach ako bezdomovci, keďže Spojené štáty sa im za ich obeť a službu akosi nechceli veľmi zavďačiť.
Nebankovka BMG Invest s.r.o. mala na Slovensku reklamné spoty v televízii a okradla aj zopár ľudí z mojej rodiny.
Mnohí z našich rodičov sa vtedy rozhodli, že priviesť nové bábätko na takýto svet je super nápad.
Kauza Gorila sa prevalila uniknutím údajného tajného dokumentu s krycím názvom Gorila zo Slovenskej informačnej služby na verejnosť iba pred takmer pätnástimi rokmi, ale samovražda na našej škole sa odohrala už v roku 2007. Posledné slová povedané študentovi, ktorý o pár minút na to skočil z okna, boli od člena učiteľského zboru, vraj študent sa má nad sebou zamyslieť. Aspoň tak mi to osobne potvrdili svedkovia. V bulvárnych plátkoch ale citovali iba riaditeľa našej školy, ktorý stručne poznamenal, že nikto nič netušil o tom, že by študent mal nejaké závažné problémy. Samozrejme, čo iné by v tejto situácii mal povedať, že áno, študent denne zažíval šikanu, plakal nám tu na chodbách aj na záchode a učiteľia sa na tom len zasmiali?
Očividne sa teda riaditeľ školy poučil z článkov denníka Nový Čas z roku 1995, keď nám učiteľka výtvarnej výchovy čítala správu o 15ročnom chlapcovi z Bratislavskej Petržalky, ktorý nožom v škole dobodal spolužiaka. Článok bol rozťahaný na tri stany, reportéri totiž vyspovedali žiakov, učiteľov, školníka, a možno aj nejakého japonského turistu, ktorý práve náhodou išiel okolo. Nikto očividne nemal v tej dobe media training, nikto nebol vedením školy
poučený o tom, že reportérom nemá prezradiť absolútne nič.
Naša učiteľka sa opakovane rozhodovala čítať jedenásťročným deťom správy o násilí na Slovensku a vo svete priamo na hodine. Sťažnosti žiakov, ktorým z toho bolo psychicky zle, boli ignorované.
V článku, pokiaľ si správne pamätám, sa Nový Čas neunúval ani zmeniť mená pri redakčnej úprave - škandál dvoch neplnoletých chlapcov, ktorých dlhodobý konflikt eskaloval na škole, kde dospelí situáciu pred tragédiou ignorovali, bol jednoduchým ťahom ako predať čo najviac výtlačkov.
V roku 2001 sme síce mali anorexie aj iného poškodzovania svojho tela na škole vcelku veľa, ale to nebránilo členom učiteľského zboru posmešne porovnávať nápadne štíhlu študentku s tou, ktorá mala zdravú váhu, ale nebola až taká chudá.
Riaditelia škôl v Bratislave si dokonca vzali príklad z českých aj amerických škôl a priviedli na školy skautku z Exitu. Z modelingovej agentúry. Povyberala neplnoleté dievčatá, bez vysvetlenia ich pozvala na casting, takže tie zvyšné sa domnievali, že im práve spolu s riaditeľom pred celou triedou oznámili, aké sú škaredé. Na castingu do pubertiačiek niekoľko dospelých ľudí hučalo, že musia schudnúť, ak chcú byť modelky, pretože mať 70 centimetrov v páse je príliš veľa, treba predsa deväťdesiat - šesťdesiat - deväťdesiat. Telo je síce ešte vo vývine, ale práca pred osemnástimi narodeninami je dôležitejšia.
Veď sa pozrite, aké ploché bruško má Britney Spears.
Keď sa Britney Spears zrútila a išla do rehabilitačného centra, bolo to veľmi veselé. Okolo roku 2007 sa jej zničenému psychickému zdraviu smiali mnohí komici v humoristických reláciách.
Niekedy tak sedím, pozerám na čisté, biele oblaky na modrom nebi a myslím na matku Róberta Remiáša, ako plakala v priamom prenose rádia Twist, a na deti v mojej škole, ktoré sa v ten deň báli, že auto ich rodičov exploduje na Bratislavskej ulici.
Myslím aj moju starú mamu, ktorá sa rozčúlene prekrikovala s mojim strýkom a spýtala sa priamo mňa, kto zavraždil Duckého.
Na to, ako som celú cestu domov premýšľala, kto dokelu je ten Ducký.
A som vďačná za to, že staré zlaté časy, keď by ma cirkev mohla verejne na námestí popraviť za to, že som bosorka, alebo že mám milenca, alebo že neverím v ich Boha, sú preč.
