Smiali by ste sa niekomu, kto z dôvodu vrodenej vývojovej chyby musí svoj život žiť inak ako vy? Mysleli by ste si, že nemá právo žiť tak ,ako chce ,vie alebo môže? Zdajú sa vám tieto otázky zvrátené? No vidíte a predsa sa aj v 21.storočí snažíme mnohým ľuďom diktovať, ako smú žiť, milovať sa a tešiť sa z rodiny ,a to aj v našej“mierumilovnej“krajine.
A chcú o tom rozhodovať najmä ľudia, ktorí o podstate problému nevedia zhola nič, dokonca ani nie sú ochotní dať si čo-to vysvetliť. V živote som stretla aj kolegov- lekárov, ktorí o problematike nič nevedeli, pričom sa hanbili priznať svoju neznalosť a kadejako to kamuflovali.
Na mojom blogu sa chcem pokúsiť objasniť ,prečo niekto, kto má na prvý pohľad všetky vonkajšie telesné znaky v súlade s očakávaným sexuálnym cítením, cíti niečo iné.
Pracovala som takmer 20 rokov ako lekár-klinický genetik a počas svojej práce som sa stretla s množstvom nešťastných ľudí, ktorí sa necítili dobre vo svojom“pohlavnom“ tele.
Keďže v našich kultúrnych a spoločenských podmienkach každý od mala vie, že chlapec sa hrá s autíčkami a dievčatko s bábikami a v opačnom prípade nastane veľký “problém“ ,snažia
sa deti od takých 10-12 rokov prispôsobiť sa spoločensky akceptovaným praktikám, aj keď cítia niečo celkom iné. V tomto veku sa totiž začína ozývať sexuálny pud, ktorý je vrodený, t.j. človek sa s ním už narodí. Dovtedy sa nemá ako prejaviť, lebo tento pud je viazaný na dozrievanie určitých tkanív a orgánov, čo je regulované mozgom a v ňom oblasťou zvanou hypothalamus . Cez veľmi zložitý mechanizmus systému hypothalamus-hypofýza-nadoblička-pohlavné orgány sa postupne zapínajú gény, ktoré tento mechanizmus regulujú –aktivizujú alebo blokujú. V tomto obdivuhodnom a veľmi zložitom systéme hrajú ďalšiu úlohu mnohé faktory, ktoré súvisia s vývojom plodu v prvých 3 mesiacoch tehotnosti, s ďalším vnútromaterničným vývojom, s pôrodom, s popôrodným vývojom a napokon aj s podmienkami života po narodení až do obdobia dospievania. Na procese dozrievania sa uplatňuje veľké množstvo génov ako aj vonkajšie prostredie. Na každej z týchto úrovní môže dôjsť k závažným vplyvom, ktorých výsledkom je zmena sexuálneho cítenia. Z predchádzajúcich riadkov teda vyplýva, že človek sám naozaj nemôže nijako ovplyvniť to, či sa narodí ako heterosexuál, homosexuál, lesbička alebo ako človek s inou poruchou sexuálneho cítenia.
Už siedmak základnej školy vie, že v každom jadre našich buniek sa skrývajú chromozómy, na ktorých si nesieme svoje dedičné znaky .Každý človek má za fyziologických okolnosti 23 párov chromozómov,z nich jeden pár tvoria pohlavné chromozómy X a Y .
Ak má človek dva pohlavné X chromozómy, spravidla má vonkajšie ženské pohlavie ,ak má konfiguráciu pohlavných chromozómov XY, obyčajne sa telesne prezentuje mužským pohlavím. Na malom Y chromozóme je však malilinká kritická oblasť, ktorá -ak je z rôznych dôvodov –poškodená, nemôže sa uplatniť v regulácii vývoja mužských pohlavných orgánov.
Dieťa sa potom môže narodiť s rôzne deformovaným mužským pohlavím, od veľmi diskrétnych zmien až po vývoj vonkajšieho ženského pohlavia, aj keď má pohlavné chromozómy X a Y.
Pamätám sa na pacientku s výškou asi 185cm,s bujným poprsím a vonkajším ženským genitálom, ktorej však v 18 rokoch chýbalo akékoľvek ochlpenie. Prišla k nám na vyšetrenie, lebo ešte nedostala menštruáciu. Na jej veľké prekvapenie sme zistili, že má mužský karyotyp 46,XY.Odborne sa táto vývojová porucha označuje ako testikulárna feminizácia. To však nie je dôležité. Podstatné je ,že v tomto prípade ostávajú v brušnej dutine semenníky, ktoré sú ohrozené maligným zvrhnutím a mali by sa čím skôr odstrániť. Takýto človek je po operácii nútený celý život užívať hormonálnu substitúciu. Nikto sa nemôže čudovať, že toto dievča malo intímny vzťah s dievčaťom, lebo jeho sexuálne cítenie bolo mužské .Ale svoj zdravotný problém nikto nemá napísaný na čele.
Alebo iný pacient- novorodenec, ktorého vonkajšie pohlavie bolo natoľko zmenené,
že nebolo možné na prvý pohľad identifikovať ,či ide o chlapca alebo dievča. Pri genetickom vyšetrení sme síce zistili mužské pohlavie, teda karyotyp 46,XY ,ale dieťa by nikdy nemohlo byť plnohodnotným mužom pre deformity pohlavných orgánov. V takomto prípade musia rozhodnúť rodičia v spolupráci s lekármi -operatérmi, a jednoduchšie pre dieťa bolo rekonštruovať ženské pohlavie. Dieťa teda bolo vychovávané ako dievča, ale v puberte sa samozrejme ohlásili gény pôvodnej genetickej výbavy ....
Zďaleka nie všetky poruchy pohlavného pudu sú zapríčinené deformitami pohlavných orgánov alebo zmenami pohlavných chromozómov. Určité percento homosexuality je podmienené mutáciou/zmenou/ jedného z génov na X-chromozóme matky, ktorá túto poruchu prenáša na 50% svojich synov, pričom jej dcéry môžu byť bezpríznakové prenášateľky homosexuality. V predchádzajúcich generáciách sa pritom v rodine nemusel vyskytnúť žiaden homosexuál. Ak sa aj vyskytol pred takými 100 rokmi, kto už dnes v rodine o ňom vie? Alebo to mohol celý život úspešne skrývať, veď ešte pred takými 30 rokmi sa o tejto problematike na verejnosti nehovorilo, témy sexuálnych odchýliek boli na Slovensku dlho tabu.
Stále častejšou odchýlkou je transsexualizmus, kedy sa človek necíti dobre v svojom „pohlaví“ a chce jeho najprv hormonálnu a potom aj operatívnu zmenu. Neviem, prečo je týchto ľudí stále viac, zrejme je to preto, že sú lepšie možnosti operatívy a ľudia sa dnes otvorenejšie hlásia k svojím právam na život, aký im vyhovuje. Títo ľudia od puberty prežívajú „peklo“, lebo sa nevedia stotožniť so svojím pohlavím a hľadajú akýkoľvek spôsob jeho zmeny. Pritom ich vonkajší aj vnútorný genitál je v súlade s genetickou výbavou.
V rodinách sú málokedy akceptovaní, pričom dievčatá s touto odchýlkou často pri vyšetrení pred operatívnou zmenou pohlavia dôvodia ,že ich otec si želal syna a keď sa to nepodarilo, vychovával dcéru ako chlapca. Samozrejme, že to nie je ten skutočný dôvod žiadosti o zmenu pohlavia ,ale v sebe to majú takto spracované. Muži zase tvrdia, že od detstva sa lepšie cítili v dievčenských šatách, dokonca som počula od pacienta aj vetu “moja duša sa musela pomýliť ,keď vkĺzla pri narodení do mužského tela“. Lepšie to ani nemohol vystihnúť.
Vážení kritici a tvrdí odporcovia sexuálnych menšín a organizátori rôznych kamuflážnych petícií, dajte si preto veľký pozor na to, čo a koho odsudzujete. Nemôžete vedieť, aké dieťa alebo vnúča sa vám môže narodiť. A zavrhovať potomka len preto, že má iné sexuálne cítenie, ako to vyžaduje naša „vyspelá“ spoločnosť, je prinajmenšom veľmi nešťastné a primitívne. Snažte sa najprv o probléme niečo dozvedieť, neváhajte kontaktovať odborníkov ,pýtajte sa ich, máme ich na Slovensku dosť. A zahoďte nezmyselný stud, vážení oteckovia, je to váš syn a vaša dcéra, ktorí potrebujú vaše pochopenie a akceptovanie.
