čakanie na lepšiu chviľku...

Keď som bola ešte dieťaťom nemala som žiadne starosti len chodiť do školy a na tanečnú...Vždy som túžila byť v tom ,, dospeláckom zhone" a vybavovať veci,ktoré sa mi zdali vtedy úplne zbytočné,ale potrebné pre život..A teraz keď ja mám starostí a problémov,že si s nimi neviem pomoci si želám aby som sa ešte mohla vrátiť do čias kedy ma nič netrápilo...Čakať na lepší okamih,že možno raz príde lepší čas ma už omrzelo toľko čakať..Žijem v realite,ale poriadne krutej.Niekedy si myslím že čo sa deje okolo mňa a okolo mojich veľmi blízkych ľudí to tak asi má aj byť.Možno niekto mi chce niečo ukázať a poukázať,že to takto musí byť,že bez problémov a starostí nie je život..Život je poriadne hrubá kniha,ktorá nemá konca,ktorá sa asi nikdy nedopíše..Prečo vždy čakám,že ono sa to všetko zmení aspoň jedným dňom,alebo obyčajným slovom...Prečo si myslím,že viem mojim kamarátom vždy poradiť a pomôcť a pritom s vlastnými problémami nemám kam utiecť a vyplakať sa niekomu..Možno áno,ale nevedia sa k tomu postaviť..Chcem žiť lepší život ako je,celý môj život bol v zhone a nikdy som nemala čas.Ale prečo??Prečo čakám od života že mi ponúkne len tak zadarmo lepší a krajší okamih môjho života a udalostí čo sa stane...Svet nie je ružový...to asi všetci dobre vieme..Život treba žiť lebo nikdy nevieme že to bude náš posledný okamih...