Je to už asi 8 rokov čo sa poznáme.A stále niečo vystrájame a nikdy nemáme nudzu o smiech alebo aby sme si s niekoho strielali.
Láska sa dá prejavovať všetkými spôsobmi.Ale láska priateľstva je niečo iné,pevnejšie a pravdaže nezabudnutelšie.
Ako ti povedať Zuzi, že pre mňa veľa znamenáš???Ako ti poďakovať za každý okamih strávený s tebou..Ako ti povedať,že bez teba by môj život nenabral tak veľa odvahy.Ty sama vieš k čomu všetkému si ma prinútila a keď nie podobrotky tak u teba iná metóda nastávala...Veľa-krát som si vypočula od teba tú tvoju kritiku,ktorú som nerada počúvala,ale musela,ale vždy si mala pravdu.
Ďakujem ti za každé objatie čo si mi dala,keď mi bolo najhoršie.Pohladenie po tvári bolo pre mňa ako voda.Utrela si mi slzu z tváre a povedala si mi jednu vec:,,Neplač mi sestra moja,máš tu mňa a všetko spolu zvládneme."A mala si pravdu.
No a teraz keď tu nie si jeden víkend tak som ako opustená z reťaze.Vystrájam chodím z podnikov do podnikov a teba niet aby si ma zastavila.A keď som ti volala a povedala čo sa stalo...Vedela som,že nebudeš tým nadšená..že mi povieš či zase chceš byť zbitá od života...A toto si na tebe najviac vážim.Povieš človeku hneď čo si myslíš a čo cítiš.Povieš to bez toho aby si si dávala servítku pred ústa.A to je dnes dôležite!Asi nás to naučila tá hotelka :-)
Zuzka vďaka za všetko,aj keď teraz nemáš na mňa čas,vždy budem vedieť že ťa tu mám...si pre mňa anjelik ktorý stojí pri mne a vie mi povedať všetko co má aj čo nemá.A nikto v mojom živote ťa nezmaže a nenahradí ten čas čo sme my dve vystrájali...
P.S.Ružové šaty sa už šijú!!!!
