Najskôr k nápadu - adventný čas sa postupne skomercionalizoval tak, že koledy, ktoré by sa mali spájať až s časom vianočným, zaznievajú nástojčivo z každého námestia, či obchodu. Nevdojak znižujeme ich výnimočnosť a neuvedomujeme si ich krásu a spätosť s duchovnom. Advent, to je očakávanie príchodu Božieho syna, máme sa stíšiť, zamyslieť a pokúsiť sa o obrodenia ducha. Preto bol Adventný koncert v Slovenskej filharmónii príjemnou výzvou k rozjímaniu a zároveň vysoko profesionálnym príspevkom do umeleckého diania v našom hlavnom meste.
Účinkovali Slovenský komorný orchester, Spevácky zbor Lúčnica a herec a básnik Štefan Bučko. Dirigoval renomovaný a v našom priestore známy Talian Walter Attanasi. Hviezdou večera bola skvelá mladá sopranistka Slávka Zámečníková.
Koncert zorganizovali Slovenská filharmónia, Umelecký súbor Lúčnica a agentúra Kapos a zaznamenala ho Slovenská televízia. Dramaturgom bol dlhoročný generálny riaditeľ Lúčnice Marián Turner, ktorý sa spolu s organizátormi rozhodol podčiarknuť koncertom význam duchovnej prípravy na vianočné sviatky. Vybral diela Händla, Mozarta, Vivaldiho a Ruttera. A zatraktívnil podujatie slovom - hudba a slovo tak vytvorili jednoliaty celok, pútavý premyslenou obsahovou líniou od Starého zákona po Nový zákon.
V podaní Slovenského komorného orchestra odznela skladba Georga Friedricha Händla Príchod kráľovnej zo Sáby z oratória Šalamún z roku 1749. Krátke slávnostné dielo, ktoré sa uvádza pri výnimočných príležitostiach, bolo vhodným úvodom a znelo dobre. Prepojenie na Izaiášovo proroctvo zo Starého zákona v podaní skvelého Štefana Bučka podčiarklo starozákonnú líniu.
Umeleckým a obsahovým pilierom koncertu bolo slávne štvorčasťové moteto Wolfganga Amadea Mozarta Exsultate jubilate, KZ 527 pre soprán a orchester. Mozart ho skomponoval v roku 1773 počas svojho života v Miláne. Je to dielo zrelého majstra, v súlade so stredovekým textom oslavujúce Boha, ktoré vyjadruje radosť, optimizmus, hlbokú vieru a silnú mariánsku úctu. Presne takto môže vyzerať adventná dramaturgia, pekné diela a zároveň hold očakávanému hosťovi. Pre Slávku Zámečníkovú to bol vynikajúci výber.
Mladá Slovenka z Bánoviec nad Bebravou je absolventkou bratislavského konzervatória a Hochschule für Musik v Berlíne. V ostatných rokoch si odniesla víťazstvo z celého radu významných medzinárodných súťaží, zaujala agentov a kritiku. Najnovšie vzbudila pozornosť médií v renomovanej súťaži „Neue Stimmen 2019″ v nemeckom Gütersloh. Potvrdením jej kvalít je aktuálne pôsobenie v Opernom štúdiu Štátnej opery v Berlíne. Obdivuhodné výsledky priniesli mladej speváčke vysoko profesionálne angažmán - od budúcej sezóny nastupuje ako sólistka Štátnej opery vo Viedni. Svojím osudom tak veľmi pripomína začiatky Lucie Poppovej a Edity Gruberovej. Našťastie, v dnešnej dobe bez prekážok a násilného prerušenia kontaktov s domovinou. Návštevníci Slovenského národného divadla ju mohli zažiť na festivale Eurokontext, kde hosťovala v Opere, a to v postave Sophie Massenetovho Werthera v inscenácii pražského Národného divadla. Plány organizátorov koncertov sľubujú aj ďalšie stretnutia s umelkyňou v Slovenskej filharmónii v rámci abonentných programov a aj v cykle agentúry Kapos Veľké slovenské hlasy.
Je to jedna z najsľubnejších speváčok súčasnej doby aj v celosvetovom kontexte. Má skvelú techniku, na ktorej sústavne pracuje, na pódiu sa cíti dobre a zodpovednosť spojená s účinkovaním ju stimuluje k silným výkonom. Je brilantná a presvedčivo tlmočí emócie. Disponuje veľkou dynamickou škálou, vie, čo spieva, je jej rozumieť a rešpektuje hudobný štýl epochy. Jej lyrický soprán je sýty, zvučný a príjemne sfarbený. Vie si poradiť s koloratúrou, aj s hlbšou polohou, prechody z registrov jej nerobia problémy. Verím, že vo svojom odbore krásnych lyrických postáv ostane čo najdlhšie. Exsultate jubilate so záverečným Alleluia bol jej reprezentatívnym číslom.
Nadšenie v sále po Mozartovi sa predĺžilo počúvaním recitácie Štefana Bučka s veršami Milana Rúfusa a jeho vlastnými - bol to dojímavý predel. Bučko je recitátor par excellence a na pódiu filharmónie vítaným hosťom. Verše Rúfusa a Bučka zaujali silným posolstvom.
Dramaturgia načrela aj do skladateľskej pozostalosti barokového majstra Antonia Vivaldiho a dala príležitosť obľúbenému Koncertu pre husle a komorný orchester f mol, č. 4, op. 8 Zima zo Štyroch ročných období. Sólisticky sa korektne prezentoval vedúci Slovenského komorného orchestra a koncertný majster Slovenskej filharmónie Ewald Danel. V umne obrátenom poradí odznelo Largo a 1. časť diela.
Predelom v podaní Štefana Bučka bol aj výber z Lukášovho evanjelia z Nového zákona, ktorým sa ekumenický oblúk textov uzatvoril a vytvorila sa príjemná ilúzia blížiacich sa Vianoc. Práve v tomto evanjeliu ako jedinom sa spomína Magnificat – Velebí duša moja Pána. Ide o Chválospev Panny Márie, ktorý vykresľuje Máriine navštívenie matky Jána Krstiteľa Alžbety po tom, čo jej anjel zvestoval, že počne a porodí syna a zároveň sa dozvedela, že Alžbeta v svojej starobe čaká svoje prvé dieťa.
Magnificat od anglického skladateľa 20. storočia Johna Ruttera bol druhou dominantou koncertu. Dnes 74-ročný skladateľ napísal toto dielo pre ženský hlas, zbor a orchester pred takmer 30 rokmi. Premiéra sa konala v roku 1990 v slávnej Carnegie Hall v New Yorku. Rutterove Magnificat vychádza z pôvodných latinských textov Evanjelia sv. Lukáša, ktoré sú pretkané vsuvkami z anonymnej anglickej básne oslavujúcej Máriu Of a Rose, a lovely Rose a prvkami latinsko-americkej hudby. V našich končinách je neznáme, a preto sa aj dramaturgicky hodilo. Kompozične je eklektické, ale zaujímavé a je aj náročnou previerkou umeleckých kvalít interpretov a v tom zmysle je obohatením repertoáru. Zároveň je príležitosťou pre „po americky“ odľahčenú modlitbu.
Z hľadiska vokálnych partov je dielo dobre napísané, zbor a orchester sólistku neprekrývali, takže mohla naplno rozvinúť svoju predstavu. A Slávka Zámečníková využila túto príležitosť prvotriedne.
7-časťové dielo jej ju poskytlo v troch častiach – Et misericordia (milosrdenstvo), Esurientes (hladných nakŕmil dobrotami) a záverečnej, výrazovo silnej Gloria Patri (Sláva Otcu). Aj tu sa potvrdila vynikajúca dispozícia umelkyne. Dielo ozdobila svojím nádherným hlasom a zároveň ostala akoby v úzadí, pokorná, čím zvýraznila duchovný rozmer večera.
Spevácky zbor Lúčnica, ktorý vedie zbormajsterka Elena Matušová a Slovenský komorný orchester pod taktovkou dirigenta Waltera Attanasiho pripravili nadšenému publiku hodnotný umelecký a duchovný zážitok.
