Česká filharmónia vzbudzuje svojím umením úctu celého sveta. Unikátny dirigent a sólista k nej jednoducho patria. Do Bratislavy prišla vo veľkom obsadení, aby zopakovala otvárací koncert sezóny v Prahe. Tak mohol 27. septembra v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie odznieť zriedkavo uvádzaný Koncert pre klavír a orchester g mol, op. 33 Antonína Dvořáka a veľkolepá Fantastická symfónia, op. 14 Hectora Berlioza.
Česká filharmónia mala na koncerte BHS, ale i na vlastnom otváracom v Prahe, hrať pod vedením svojho šéfdirigenta Sergeja Bychkova, jeho zdravotné ťažkosti zapríčinili zmenu v programe festivalu. Iba 3 týždne pred koncertmi sa Českej filharmónii podarilo získať vynikajúceho švajčiarskeho dirigenta Charlesa Dutoita, ktorý naprogramované dielo Hectora Berlioza už v minulosti s Českou filharmóniou uviedol a aj z iných koncertov orchester pozná. Pre Bratislavu to bolo historické stretnutie s veľkým umelcom, ktorý bol riaditeľom a šéfdirigentom London Royal Philharmonic Orchestra, Philadelphia Orchestra, Orchestre Symphonique de Montréal, Tokyo NHK Symphony a Orchester National de France. Je držiteľom vyše 40 medzinárodných ocenení, hosťoval a nahrával s významnými svetovými orchestrami sveta. K jeho vyše 60-ročnej profesionálnej kariére, v ktorej napriek vysokému veku 88 rokov (!) a aj útokom na jeho česť excelentne pokračuje, pribudol koncert na BHS. Dirigent je skvelý hudobník, ktorý vníma každú skladbu v jej dobovom kontexte – aj Dvořák, aj Berlioz boli pod jeho vedením veľkým zážitkom.
Vďaka hosťovaniu Českej filharmónie sa festivalu Bratislavské hudobné slávnosti podarilo konečne naprogramovať vystúpenie skvelého klaviristu Daniila Trifonova, o ktoré sa už dlhšie snažil. Daniil Trifonov je rezidenčným umelcom Českej filharmónie v tejto sezóne. Orchester s ním plánuje umelecké turné do USA, kde má v Carnegie Hall v New Yorku naplánovaný koncert a na programe bude figurovať Dvořákov klavírny koncert. Trifonov dielo pre Prahu naštudoval a na koncertoch v Prahe a Bratislave a neskôr i v New Yorku znie dielo v jeho osobnej premiére.
Pochádza z Nižného Novgorodu, študoval v Moskve a Clevelande. Zásluhou významných ocenení je umelec v medzinárodnom povedomí už vyše 10 rokov. Nahráva a účinkuje na popredných svetových javiskách so špičkovými orchestrami a dirigentmi. V tejto sezóne je aj rezidenčným umelcom Chicago Symphony Orchestra.
Dvořákov Klavírny koncert sa hráva málo preto, že je technicky náročný, hoci mladý skladateľ nástroj dobre poznal, sám bol najprv klaviristom. Bol ochotný partitúru upravovať, ale postupne chceli mnohí výnimoční umelci hrať pôvodný koncert tak, ako ho skomponoval. Sledujúc Daniela Trifonova by nikto netušil, o akú komplikovanú partitúru ide. Je totiž mimoriadny, unikátny umelec, klávesy priam hladí, pri hre sa sústredí len na ruky, telo ostáva nehybné a ruky dokážu všetko – nepočuteľné pianissimá, ale aj búrlivé, dynamicky vypäté časti. Koncert má mohutnú symfonickú stavbu, v Trifonovej interpretácii vyznela klasická štruktúra klavírneho partu, aj mohutné pasáže vyznievali ľahko, akoby to bola hračka. A bol štedrý – pridal virtuóznu romantickú skicu – Adagio z Čajkovského Koncertnej suity na tému baletu Spiaca krásavica v transkripcii Michaila Pletneva.
V druhej polovici prišla na rad Fantastická symfónia Hectora Berlioza. Charles Dutoit vysvetľuje svoj pohľad na Berlioza ako na klasika, nadväzujúceho na Beethovena. Pripomína, že skladateľ mal naštudované partitúry viedenského klasika, ktorého mimoriadne obdivoval a v Paríži v roku 1825 si ich mohol všetky vypočuť. A aj keď Berlioza zaraďujeme k romantikom, jeho tvorba je podľa dirigenta beethovenovská, symfonická, hoci jej spracovanie v hudbe prekračuje zaužívanú symfonickú formu.
V roku 1830 priniesli Epizódy zo života umelca, ako znie podtitul Berliozovho diela, víchor, priznanie sa k nenaplnenej láske, úplné šialenstvo noci čarodejníc. Dielo v podaní Českej filharmónie pod taktovkou dirigentského mága Charlesa Dutoita bolo sugestívne, bola to priam dráma na javisku. Zvuk sólistických nástrojov, akoby ani stovka hráčov nebola v sále, ale aj zvuk mohutného orchestra, ktorý zdvihol publikum zo stoličiek hneď po skončení 5-časťového diela, boli omamujúce.
Česká filharmónia hrá koncentrovane, zvuk je aj pri výraznej dynamike zaoblený, nie ostrý, mimoriadne krásne vyznievajú sláčiky, harfy, bicie, skrátka všetky nástrojové skupiny a aj orchester ako celok a ach, tie dychy! Naozaj sú všetci Česi muzikanti? Dutoit chcel ukázať Berlioza ako symfonika klasika. Predstavil ho však ako búrliváka, bohéma, citlivého tvorcu tohto jedinečného diela. Koncert Českej filharmónie patril k tomu najlepšiemu, čo sme doposiaľ na BHS počuli.
