Po Nežnej revolúcii žijeme v dobe, v ktorej máme dar nezaplatiteľnej slobody. Možnosť vidieť Slávku Zámečníkovú a zažiť jej debut doma - v Opere SND, vôbec nepovažujem za samozrejmé, naopak, vážim si to a uvedomujem ako šancu. Keď dnes počúvam túto umelkyňu , ktorú som niekoľkokrát zažila v Redute či opakovane vo Viedni a najbližšie ju uvidím v Paríži, často si pripomínam útrapy totality a železnej opony a nemožnosť v minulosti zájsť presne takto za Editou Gruberovou. Slávka Zámečníková mi ju v mnohom pripomína, má nevšedný talent, dar hlasu a inteligencie a hoci má iný repertoárový záber, aj jej prvé kroky vedú do nemecky hovoriaceho sveta - po Berlíne pôsobí dnes vo Viedni. Skutočnosť, že sa obe dámy narodili v ten istý deň, takmer pod vianočný stromček, je skôr náhodou. Vo Viedenskej štátnej opere, kde začínala aj Gruberová, je sólistkou od roku 2020. Už tam spievala Norinu, Contessu, Poppeu, Micaelu, Euridice a nedávno aj Donnu Annu.
Na scéne Opery SND debutovala 11. marca 2023 v obnovenej inscenácii Čarovnej flauty z roku 2009. V role Paminy debutovala tiež. Sólistka ukázala svoju profesionalitu, vynikajúcu pripravenosť a radosť z prítomnosti na domácej scéne. Defiluje ako mladá žena, sťaby dievčatko, v nižších lodičkách, s dievčenskými a neskôr svadobnými šatami. Jej prenikavý soprán má krásnu farbu, zvučí celým javiskom, prejav je štýlový, prezrádza dobrú techniku i vzťah k Mozartovi, v ktorom nachádza prirodzené ukotvenie a s láskou sa k nemu vracia. V sólovej árii Ach, ich fühl's, ale aj vo všetkých sólových duetoch a tercetách jej hlas žiaril, spieva i hrá s mimoriadnou ľahkosťou.
Jej partnerom bol tenorista Juraj Hollý, ktorý je, podobne ako Slávka Zámečníková, udomácnený na javiskách rakúskych a nemeckých divadiel, v SND už spieval. Dávnejšie ma nadchla kritika v rakúskych novinách, kde ho prirovnávali k zázraku formátu Fritza Wunderlicha. Jeho prejav je kultivovaný, má krásne legato, frázy spieva hladučko a hlasy oboch sólistov – Zámečníkovej a Hollého – súzvučia. Krásny pár nadchol aj roj detí v kompletne zaplnenom divadle.
V postave Kráľovnej noci účinkovala sopranistka Martina Masaryková, ktorá mala možnosť konzultovať aj s Editou Gruberovou. Bez problémov dosahuje vysoké tóny, jej koloratúra je svieža a jasná, obe dramatické árie spieva veľmi dobre a je aj výrazne herecky prítomná na javisku.
Dobrý výkon podal Daniel Čapkovič ako Papageno, hoci má tendenciu niekedy utiecť pedantnému dirigentovi Martinovi Leginusovi. Leginus je však skúsený, ambiciózny a poctivý umelec. Aj keď v orchestri nie vždy vyšli detaily, bol to prijateľný výkon.
Pár slov k ďalšiemu protagonistovi, basistovi Štefanovi Kocánovi. Je to pôsobivý basista s mimoriadnou medzinárodnou kariérou, na stvárnenie roly Sarastra sa zjavom i farbou hlasu mimoriadne hodí. Jeho výkon bol však menej jednoznačný, akoby bol v dočasnej hlasovej nepohode.
Papagenu spieva pôvabná Veronika Bilová, bývalá členka Operného štúdia a famózna predstaviteľka Lucie v opere Mira Bázlika Peter a Lucia. Podľa kritiky je aj skvelou Paminou v nedávnej košickej produkcii Čarovnej flauty. Vyrušila ma záhoráčtina, ktorú - našťastie na kratučko - vložili do jej úst tvorcovia. Postava je však aj bez toho vtipná.
Korektne spieval zbor, ktorého kostýmy dodávajú inscenácii noblesu, najmä tie biele dotvárajú vnem čistoty, rovnako ako aj biele kostýmy troch protagonistov, naopak Papageno a Papagena hýria farbami a žartom. Tri dámy spievali Andrea Vizvári, Miriam Maťašová a Denisa Hamarová, v postave Monostata účinkoval Róbert Remeselník.
Detskí sólisti sú vždy inšpirujúcim momentom pre svojich rovesníkov a aj v tomto prípade odviedli veľmi dobrý výkon - Dávid Dinga, Maroš Ujlaky a Šimon Kazán. Ich hereckí rovesníci – Stela Čahojová ako Paminka, Šimon Somorovský ako Taminko a Samuel Somorovský ako Papagenko potešili najmä detské publikum.
Divadlo uvádza 14-ročnú inscenáciu Čarovnej flauty po vyše 3 rokoch (scéna Alexandra Grusková, réžia Svetozár Sprušanský). Ak ma aj vyrušovali parkuristi či cirkus, zdvojenie postáv považujem za dobrý nápad. Oceňujem, že predstavenie bolo načasované na 17. hodinu, aj keď je otázne, ako deti vydržia vyše 2,5 hodiny. Tie menšie boli oveľa pozornejšie ako tie staršie, ktorým nemusela vyhovovať rozprávka. Azda dostáva posolstvo lásky tohto diela príležitosť vyznieť cez krásnu hudbu a interpretáciu vynikajúcich sólistov. A tomu by mohli porozumieť aj mladí ľudia.
