Premiéru, plánovanú na november 2019, odloženú najprv na marec a neskôr na september tohto roka, predviedla Opera Slovenského národného divadla 26. a 29. septembra v novej budove SND ako prvý z troch titulov tohtoročnej umeleckej sezóny. Prípravu sprevádzali personálne výmeny, odstúpenie dirigenta Ondreja Lenárda a pandémia. A to v roku Storočnice SND, ktorá mala byť celonárodným sviatkom. Ani nová sezóna však nenaštartuje normálny chod divadla. Práve Aidou predstavenia SND a aj všetky ďalšie produkcie skončili, nakoľko znova prišli na rad prísne opatrenia na zabránenie šírenia koronavírusu. Ambíciou Opery SND je uviesť v tejto sezóne ešte operu Kováč Wieland Jána Levoslava Bellu (február 2021) a Mozartovu Figarovu svadbu (jún 2021 – preložený titul z vlaňajšej sezóny). Uvidíme, či to situácia dovolí.
Aida je reprezentatívne monumentálne dielo 57-ročného talianskeho majstra Giuseppe Verdiho (1813 - 1901), ktoré skomponoval na objednávku egyptského intendanta káhirskej opery Dranetha Beya, osobného splnomocnenca osmanského miestodržiteľa Ismaila. Verdi sa s Beyom stretol v roku 1870 v Paríži, v tom čase holdujúcom orientálnym a exotickým témam. Už mal pripravený námet, ktorého autormi boli sám Ismail a Auguste Mariette.
Traduje sa, že Aida vznikla a uzrela svetlo sveta pri otvorení Suezského prieplavu. Vtedy však organizátori siahli po hotovej Verdiho opere Rigoletto a prvý rozhovor o objednávke nového diela sa uskutočnil až rok po otvorení Suezského prieplavu a novej budovy Káhirskej opery. Sedí však, že si Aidu objednala káhirská opera a tam sa aj 24. decembra 1871 uskutočnila jej svetová premiéra. Verdi sa jej nezúčastnil. Zažil až jej uvedenie v milánskej La Scale o rok neskôr a považoval to za jej „skutočnú“ premiéru.
Aida je dielom z posledného tvorivého obdobia majstra, po nej už napísal len dve opery - Othello a Falstaff. Skomponoval ju rýchlo - za 4 mesiace a mal za to slušný honorár. Libreto napísal Antonio Ghislanzoni. Aida svoje poslanie splnila a stala sa priam egyptskou národnou operou, ku ktorej sa intendanti v krajine s úctou vracajú.
Je to nádherná hudba, plná zborových scén, tanečných vsuviek, ale aj intímnych duetov, tercetov a dramatických vyvrcholení. Titul, ktorý vzbudzuje obdiv širokého publika pre svoju hudbu a krásu a zabezpečuje návštevnosť.
Krátko k obsahu – Aida je etiópska otrokyňa žijúca v kráľovskom paláci po boku egytskej princeznej Amneris. Jej otec, etiópsky kráľ Amonasro, ju chce vyslobodiť, tiahne s vojskom na Egypt, ale bitku prehráva a ocitne sa v zajatí. Egyptský vodca Radames, ktorý je zaľúbený do Aidy, povedie Egypťanov do boja proti Etiópčanom. Princezná Amneris tuší, že Aida je jej sokyňou v láske a lesťou na to aj príde. Radames však po víťaznom boji oslobodzuje zajatcov a Aide prezradí, kadiaľ pôjdu vojská v ďalšom ťažení. K zrade sa priznáva, vzdáva sa vlastným a čaká na pochovanie zaživa v hrobke. Odmieta pomoc Amneris, ktorá ju núka ako výmenu za sobáš s ňou. Aida sa pridáva k Radamesovi a s láskou zdieľa jeho osud. Amneris prestáva bojovať a modlí sa za pokoj zomierajúceho páru.
Deviatu inscenáciu Aidy hudobne naštudoval český dirigent Jaroslav Kyzlink. Korektne a s nadhľadom dirigoval obe bratislavské premiéry. Orchester hral plasticky, hráči sa aj sólovo vypäli k dobrým výkonom v jame i na scéne - dominanté trúbky v triumfálnom pochode, či harfistky. Vynikajúco pripravený zbor má v diele kľúčovú úlohu, vyznieva slávnostne, ale aj plasticky diferencovane - výsledok práce skúseného zbormajstara Pavla Procházku.
Pod réžiu sa podpísal Pavol Smolík. V diele je nastavené zrkadlo historickej skutočnosti, odohrávajúcej sa v Egypte, pripomína zvyky spájať rody, či prejavy úcty prevtelené do stavby hrobiek. Smolík necháva vyznieť city a vášne a aj záverečnú katarziu. Tá prichádza z úst Amneris po tom, čo stratila nádej na získanie Radamesa za manžela. To je fascinujúci výjav na záver diela, kedy nastáva stíšenie a pár zomiera v láske a pokore. Aida je súbor jednotlivých čísiel. Skĺbiť ich tak, aby herecká akcia podčiarkla hudbu a išla s ňou v súlade, nie je jednoduché. Smolík je telom a duchom hudobník a vo svojich režijných koncepciách nejde nad rámec hudobného divadla smerom k režijnému. Ponechal operný tvar v jeho základných obrysoch, držal sa deja a stvárnil ho tradične, v súlade s hudbou. Postavy sú egyptskými a etiópskymi vládcami, bojovníkmi a klérom, vyjadrujú svoje city. Intímne dialógy povýšil na dramatické vrcholy - duetá, súboje, vyznania lásky medzi Radamesom a Aidou, dialóg Aidy s otcom, či s Amneris. Hoci, prirodzenými divadelnými vrcholmi sú monumentálne scény.
Dobre vyzneli dve dominantné scény, pri ktorých sa Egypťania rozhodujú, kto ich povedie do boja proti Etiópčanom a druhá, slávnostná, azda jedna z najznámejších operných scén vôbec, pri ktorej sa Egypťania vracajú z vyhratej bitky. Popri sebe stoja faraón a veľkňaz a cez hereckú a spevácku akciu preniká akýsi vnútorný súboj o dominanciu pri vládnutí v krajine.
Pri vstupe do sály zaujme opona, šitá na mieru s motívom s Tutanchamonovej hrobky. Výtvarná zložka inscenácie je výpravná, farebne decentne zladená. Základom scény sú mobilné panely s výjavmi hieroglyfov v úvode, pri využití točne a schodov, umožňujúce gradovať akciu tak, aby vyzneli mohutné scény a kontrastovali s intímnymi zábermi. Je dielom Mareka Hollého. Pôvabné sú kostýmy Ľudmily Várossovej - historizujúce, aj tie nadčasové, čierne, bez súvislosti s realitou deja, čím azda zdôrazňujú nadčasovosť tém. Baletný súbor má taktiež dôležitú úlohu v Aide. Choreografie vytvoril Jaroslav Moravčík. Jemne dotvárajú dejové líniu a prispievajú k atraktívnosti titulu.
Sólisticky je Aida pripravená v dvojitom, ba až trojitom obsadení. Na prvej premiére spievala Aidu Nemka Maida Hundeling, disponujúca zvučným dramatickým sopránom a schopná upútať nečujnými pianissimami. Na druhej premiére to bola Mária Porubčinová. K verdiovskému ideálu má bližšie. Má obdivuhodný hlasový fond a hoci sa jej nie všetko podarilo, upútala silným výrazom. Škoda, že sa na našej scéne objavuje tak málo. Na premiére chýbala ohlasovaná Andrea Danková.
Amneris Moniky Fabiánovej je herecky aj spevácky zrelá, sugestívna. Terézia Kružliaková ju predstavuje v jej nežnejšej podobe, jej tón je menej prierazný, ale dojíma svojou vrúcnosťou. U oboch sólistiek dojíma záverečná katarzia.
Peter Mikuláš je impozantným veľkňazom Ramfisom, skvele túto postavu spieva aj Jozef Benci, obaja s vrúcnym výrazom. Prierazný Daniel Čapkovič a korektný a výborne frázujúci Sergej Tolstov ako Amonasro podali vyrovnané výkony. Úloha Radamesa sedela hlavne Michalovi Lehotskému, zhostil sa jej profesionálne a s porozumením talianskej spevnosti. Menej presvedčil Rafael Alvarez, jeho výkon bol rozkolísaný a pôsobil unavene. Egyptského kráľa stvárnili Ján Galla a Ondrej Mráz, korektne, hoci menej výrazne. Sólisticky sa kratučko blysla mladá sopranistka Katarína Flórová v postave Kňažky, na druhej premiére to bola Adriana Banásová, posla spievali Ján Babjak a Ivan Ožvát.
Zažila som dve predošlé inscenácie Aidy na pôde SND a viacero zahraničných. Táto Aida je výpravný titul a jej krásna hudba by mohla vzbudiť záujem širokého publika. Je to veľká produkcia, kde je v istých momentoch na scéne až 200 účinkujúcich, takže počas obmedzení bude takmer nemožné, aby sa reprízy uskutočnili.
