Po úspechu Figarovej svadby v Prahe dostal Mozart objednávku na nové dielo. Historickou premiérou opery Don Giovanni v roku 1787 sa pýši bývalé Grófske Nosticovo, dnes Stavovské divadlo v Prahe.
Vo Viedni zaznela opera najprv v starom Burgtheatri v roku 1788 a Dom na Ringu ňou začal písať svoje dejiny v roku 1869. Don Giovanni sa stal pilierom jeho repertoáru, najnovšia inscenácia je z obdobia pandémie, z roku 2021 a podpísal sa pod ňu austrálsky režisér Barrie Kosky.
Koskyho rukopis má vždy niečo inšpirujúce, v práci so sólistami ide do detailu, vie sa s láskavým humorom vysmiať, ale aj pohladiť. Nápad s mini-komtúrom alebo objatie zomrelého otca Donny Anny Donom Giovannim a Leporellom a rovnako v závere objatie Dona Giovannniho Komtúrom a Leporellom, aby bola vytvorená os inscenácie, alebo voda na javisku, sú briskné.
To, čo sa v inscenácii vo Viedni nestretlo s nadšením, hoci inscenácia stále žije, je výtvarná stránka – scéna oceňovanej Berlínčanky Katrin Lea Tag, ktorá je aj autorkou kostýmov. Jej základom je šikmina a na nej kamene. Hrboľatý terén dá sólistom zabrať. V zborových scénach svadby sa ocitáme v prírode, ktorá je však zbytočne preplnená. A súčasné kostýmy mi síce vyhovujú, ale v tomto prípade sú až priveľmi všedné.
Ale na Mozarta sa publikum teší najviac na hudbu a tá je pod taktovkou excelentného Philippa Jordana na čele orchestra Viedenskej štátnej opery veľkým zážitkom. Má ťah, líniu, vycibrené detaily. Veľmi pôsobivé bolo záverečné sexteto, ktoré viedenská premiéra vrátila do hry po tom, čo sa vo viacerých produkciách škrtalo. A je tak emocionálne silným ukončením príbehu, kde vyniknú hlasy všetkých sólistov.
Novými v sólistickej zostave boli viacerí - debutujúci Christian van Horn, ktorý stvárnil záletníka Dona Giovanniho, plnokrvný bas-barytonista s brilantnou prítomnosťou na javisku. V postave Dona Ottavia debutujúci tenorista Bogdan Volkov s pôvabne znejúcim lyrickým hlasom. Vynikajúcou voľbou je aj Talianka Federica Lombardi v úlohe Donny Elviry. Jej soprán je prierazný, distingvovane frázuje a výrazovo sa prispôsobuje toku deja. Ďalší Talian, basista Antonio di Matteo ako Komtúr, zaujal kovovým leskom hlasu.
Z pôvodného obsadenia žiarila Patrizia Nolz ako Zerlina, korektne spieval Martin Hässler ako Masetto. Slávka Zámečníková stvárnila postavu Donny Anny a Peter Kellner účinkoval ako Leporello.
Don Giovanni zabije otca Donny Anny. Napriek tomu, že prešiel istý čas, Donna Anna ho spoznáva, prekabáti ho a pomstí sa, hoci ostáva naďalej distingvovanou dámou, premknutou hlbokými citmi a ranami. Vo svojej role je mladá Slovenka vynikajúca a patrí k oporám inscenácie. Pohrala sa s množstvo fioritúr v koloratúrnej árii Or sai chi l'onore a charizmou a jednoduchosťou, s ktorou tvorí tóny v akomkoľvek rozsahu či dynamiky alebo hlasovom registri, mimoriadne zaujala a presvedčila. Zrie do krásy, pritom však hlas má stále lyrickú nežnosť a keď treba, aj dramatickosť, a to aj v koloratúrach.
V tejto sérii inscenácie sa objavuje po dlhšom čase, kedy odišla do Kalifornie, aby v Opere San Francisco spievala Adinu v Donizettiho Nápoji lásky. Publikum Viedenskej štátnej opery ju nadšene vítalo, etablovala sa tam ako mimoriadny zjav od svojho nástupu pred tromi rokmi. Zaslúžený obdiv vyvrcholil pri slávnej árii Donny Anny Non mi dir bell'idol mio. Suverénne výšky, koloratúry, frázovanie, výraz. Slávka Zámečníková je tá správna Donna Anna, zranená životom, odhodlaná bojovať proti bezpráviu.
Pre umelkyňu sa vo veľkom otvára svet – vo Viedni vzbudila veľkú pozornosť v dvoch barokových operách Claudia Monteverdiho - ako Poppea v Korunovácii Poppey a ako Eurydika v opere Orfeus. Vo februári bude účinkovať v opere Don Giovanni na oslavách storočnice prvého vystúpenia Viedenskej štátnej opery v Théâtre des Champs-Elysées v Paríži. Na svojej domovskej scéne vo Viedni debutuje Slávka Zámečníková v tejto sezóne v postave Servilie v Mozartovej opere La Clemenza di Tito, v marci ako Sophie v opere Ružový gavalier Richarda Straussa v inscenácii režiséra Otta Schenka z r. 1968 a v máji ako Zuzanka v Mozartovej Figarovej svadbe.
Bolo zážitkom vidieť dvoch medzinárodne etablovaných Slovákov, členov sólistického ansámblu v Dome na Ringu, v hlavných rolách v tom istom predstavení. Peter Kellner má naštudované všetky tri barytónové roly tohto diela - Dona Giovanniho, Leporella, aj Masetta. V recenzovanom predstavení žiaril ako oddaný, ale aj vzpierajúci sa sluha svojho pána, Dona Giovanniho. Nadšenie vzbudil známou áriou Madamina il catalogo e questo. Má sugestívnu muzikalitu, košatý a nosný hlas, jeho prejav je kultivovaný a nákazlivo bujarý. Postaral sa aj o úprimný smiech publika. Svojím hereckým výkonom a nadaním prispel k dynamike inscenácie. Bez problémov spravil premet stranou, hádzal sa do vody, ktorú si Kosky zvolil pre záverečné dejstvo a príchod Komtúra – tu je na mieste zmienka o zmenšenom Komtúrovi vo veľkosti ľudskej ruky, ktorého si Don Giovanni a Leporello pohadzujú netušiac, že o chvíľu Komtúr stiahne záletníka do hlbín svojej ríše.
Kellner spieva na prestížnych pódiách sveta – na slávnostiach v Salzburgu v Metropolitnej opere v New Yorku, v londýnskej Kráľovskej opere. Svoj sýty krásny hlas a šarm ukázal ako Leporello aj na scéne Slovenského národného divadla v pamätnej inscenácii Dona Giovanniho v réžii Jozefa Bednárika.
Obsadenie bolo vzácne vyrovnané, ovácie, ba dokonca - čo je vo Viedni nezvyklé - od druhej opony to boli standing ovations a mnohé výkriky bravi z hľadiska, samozrejme alebo vo veľkom aj pre Slávku Zámečníkovú a Petra Kellnera.
Recenzia odznela na Rádiu Devín 24. 1. 2024.
